Našou kantátou je láska, čardášom je túžba a našimi revírnymi vzťahmi je rock. Skutočnosťou všetkého však je, že život nie je javisko, nie je veselá opera, žiaľ ani symfónia, ktorá môže začať na dirigentovo mávnutie paličkou.
Veď tak ako kedysi aj Vincent van Gogh si odrezal ucho, tak ako aj Beethoven ohluchol, rovnako to funguje aj dnes. Každý sme si svojím dirigentom. Aj keď občas pianissimo počujeme ako hlas samoty v nás, sila forte, ktorú hrá život, je silnejšia.
Občas sa nám noty z husľového kľúča zamiešajú s basovým, no my len kráčajme svoje andante a všetko hrajme v štýle maestosso.
Nemusíme všetko riešiť dynamicky a presne. Aj keď crescendo a decrescendo v nás znie podľa pribúdajúcich a ubúdajúcich síl. Všetko potom bude znieť ako jedna symfonická báseň, či ária z Rusalky. Niekedy možno stačí prizvať si na javisko celý zbor a zaspievať mohutný chorál alebo len tak zaspomínať si na Vivaldiho Štyri ročné obdobia alebo Mozartov Turecký pochod.
Nevadí, že nepoznáme noty, nevadí, že tempo sa neustále mení. Je len na každom umelcovi, čiže na každom z nás, akú skladbu si pre tento svet vyberieme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
