V ten istý deň, avšak na inom konci mesta a v inom čase, sa chystal na podpis zmluvy nový tréner hádzanárov Tatrana Prešov.
PREŠOV. Odchádzajúci R. Trtík dosiahol v Prešove rekord. Ako jediný za desať úspešných rokov "kočírovania" prešovskej mužskej hádzanej Miloslavom Chmeliarom vydržal, na rozdiel od svojich predchodcov v Tatrane viac ako jednu sezónu. Presne tri.
A presne toľko slovenských titulov s Prešovom získal. K tomu Slovenské poháre a ďalšie úspechy v českej i maďarskej lige, v Lige majstrov.
Zvláštna náhoda
"Zvláštna náhoda, to naše stretnutie," konštatoval už pri výbornej talianskej káve blízko Tatran handball arény R. Trtík.
"Už keď som si balil veci, myslel som, že by nebolo od veci spraviť bodku za mojím pôsobením v Tatrane Prešov aj rozhovorom s novinárom. Na roky strávené v Prešove budem spomínať len v tom najlepšom. Mentalitou, ako rodák z Košíc, mám k týmto končinám, k tunajším ľudom veľmi blízko. Pracovne som bol celý čas maximálne vyťažený. Z odborného pohľadu som si tu mohol vyskúšať predovšetkým koučovanie. Menej už bolo priestoru na systémové trénovanie podľa mojich predstáv. Preto, lebo tri roky boli náročné hlavne organizačne. Hrali sme slovenskú, českú i maďarskú ligu, pohárové súťaže, Ligu majstrov. V priemere dva zápasy na týždeň, niekedy extrémne tri, dokonca raz za osem dní až päť. Pracovali sme teda spolu za pochodu či za jazdy. Pre mňa to bola výnimočná skúsenosť s výnimočným modelom."
Spolupracovníci aj priatelia
Trtík pri rozlúčke s Prešovom nezabudol ani na najbližších spolupracovníkov. "Moje poďakovanie patrí nielen majiteľovi klubu Miloslavovi Chmeliarovi, ale i realizačnému tímu, v ktorom som našiel ozajstných priateľov. Nedá sa zabudnúť na skvelého človeka, výborného maséra 'Pištu' Benka, jeho kolegu Igora Zreláka či Janka Hudáka, vodiča hádzanárskeho domu na kolesách, ktorý mal tri roky aj môj život vo vlastných rukách, ani na 'dokyho' Petra Kleina, manažéra Mira Šostáka, ktorý má, myslím, v Prešove sľubnú budúcnosť, i na ďalších ľudí z iných oblastí, avšak nejako spätých s prešovskou hádzanou. Skončil som, no odchádzam s veľmi dobrými pocitmi, obohatený o ďalšie poznatky a skúsenosti, ktoré iste zúročím na inom pôsobisku. Je mi cťou, že som mohol pracovať v takom kvalitnom klube, akým nesporne Tatran Prešov je."
Z Ostravy do Karvinej nie je ďaleko
Ďalšie kroky R. Trtíka vedú na sever Moravy, kde má v Ostrave po odchode z Košíc pred rokmi svoju rodinu, domov a chystá sa postaviť nový domček.
"Tri roky v Prešove boli náročné. Odchod je ale o dohode majiteľa klubu so mnou. Zmenu trénera potreboval on, zmenu prostredia napokon aj ja. Netajím však pritom, že novú medzinárodnú súťaž, trénovanie v inom modeli, by som si bol rád vyskúšal. Sedem rokov som ale mimo svojej rodiny, nuž jej by som chcel tento dlh splatiť. Z bytu sa chceme presťahovať do rodinného domu. Príjemné povinnosti ma čakajú aj na chate. Čo sa týka trénerského chlebíka, z neho o nejaký čas asi začnem odkrajovať blízko môjho trvalého bydliska," prezradil, no nekonkretizoval klub, v ktorom bude v trénerskom remesle pokračovať.
Ak by to bola Karviná, sotva by tým niekoho prekvapil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
