„Včera som bola v obchode. Kúpila som si nohavice a tričko. Som v mínuse, ale nevadí. Nejde o prachy. Len keď som sa videla, aká som tučná pri obliekaní v tej hnusnej vysvietenej kabínke, tak som sa chcela obesiť na vešiaku.“Pri týchto slovách sa človek nesmie začať smiať a musí sa tváriť smrteľne vážne.
Pokračovala: „Bol tam taký veľký oznam, že obchod je monitorovaný kamerou. Takže za zrkadlom ma niekto sleduje – pomyslela som si. Chcela som naň zavesiť nohavice, aby ma nebolo vidno. Ale predstavila som si, ako to začne pípať, že pokus o krádež alebo čo a vtrhnú tam. A ja s tou holou tučnou celulitídovou riťou tam stojím v tých nechutných tangáčoch zarezaných a s ponožkami vrezanými do lýtok... Tak som si povedala, že radšej tam nič vešať nebudem, nech ma vidia, ľutujú spolu so mnou, aká som tučná.“
Potom sa na chvíľu odmlčala a tíško hlesla: „Niekedy som bola oblá žena, ale pekná. Nikdy som nebola chudá, nie som ten typ. Už nie. Som TUČNÁÁÁ. Som TUČIBOMBA. Spozorovala som to len minule, keď sa mi pokazila váha. Myslela som si, že je len slabá baterka, veď nemôžem vážiť ako malý slon. Prečo tak priberám? Veď nejem veľa. Ale to je asi vekom a tým, že sa nehýbem. No druhí ľudia sa tiež až tak nehýbu a nepriberajú šialenou rýchlosťou. Chcem ísť na vyšetrenie štítnej žľazy. Len sa bojím, že lekár povie, že som fit. Zistím, že som sa roky chlácholila a vlastne som iba vyžraté prasa a musím začať krvavo drieť, inak to neschudnem.“
Rozprávala ešte chvíľu, stačilo vždy medzi jej nádychmi niečo nezrozumiteľné, ale chápavé zamrmlať. Zajtra zavolá opäť. A povie, že sa cíti neuveriteľne krásne a sexi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
