Verejnosť by mala byť natoľko vyspelá, aby pred autom uprednostnila dvojkolesového tátoša a mestskú dopravu. Tento prístup chcú presadiť lídri projektu Central MeetBike. Pre Prešov je to zároveň príležitosť na vytvorenie dlhodobého plánu cyklistickej dopravy v meste.
PREŠOV. „Konkrétnym výstupom bude to, že vydáme mapu cyklotrás v Prešove a okolí, ktorá bude voľne dostupná v tlačenej verzii, ale aj na stránke mesta. Ďalším zámerom je vytvoriť na najobývanejších sídliskách dlhodobé kryté aj krátkodobé parkovacie bicyklové boxy. Zatiaľ skúšobne a postupne ich preniesť aj do centra, do blízkosti inštitúcií,“ uviedla predsedníčka združenia Prešovská bicyklová skupina (PBC) Kostritras Viera Štupáková.
Ide o spoločný projekt s ďalšími 11 partnermi z Českej republiky, Poľska, Nemecka aj Slovenska. Celkový rozpočet je 2,5 milióna eur a mesto Prešov môže počas troch rokov čerpať sumu 209-tisíc eur.
Bicykel pred obchodom nenechá
Fakt, že bezpečné parkovanie Prešovčanom chýba, nám potvrdil aj Anton Fajner. „Ja sa pohybujem často na bicykli, ale investoval som doň veľa peňazí a nemám odvahu ho nechať niekde pred úradom v stojane. Paradoxne chodím tak, že bicykel si veziem v aute. Keď mám čas, zaparkujem niekde a preveziem sa po cyklochodníku. Keby boli parkovacie boxy také, ako som videl v Rakúsku či Nemecku, uvítal by som to,“ podelil sa s nami o názor.
Ako je to u susedov
Slovensko je na chvoste
Ekologický spôsob dopravy presadzujú aj v Žiline. Ako uviedol odborník zo Žilinskej univerzity Marián Gogola, vstup investorov do mesta priniesol zvýšenú automobilizáciu, preto sa snažili
investovať čo najviac do cyklotrás. Teraz vznikla potreba budovanie občianskeho vybavenia, teda parkovania.
Uherské Hradište je v Čechách na špičke z hľadiska počtu cyklotrás aj vybavenia. Podarilo sa im nielen vybudovať množstvo trás, ale aj cyklopruhy pri cestách a vytlačiť veľké parkoviská za mesto. „Výsledkom je, že máme cyklistickú dopravu na úrovni 24 percent a preprava mestskou dopravou stúpla o 15 percent. Sme síce na špičke českých miest, ale chceme v trende pokračovať,“ povedal viceprimátor Zdeněk Procházka. „Kým v roku 1989 boli na tom nemecké mestá podobne ako naše, v súčasnosti patria k vyspelým cyklistickým mestám a ostatné krajiny stagnujú,“ argumentoval Procházka.
Nemecký koordinátor Gerd Axel Ahrens pripomenul, že v ich krajine sa už v 80-tych rokoch začali snahy o multimodel inej dopravy. Od roku 2003 postupne stúpala obľúbenosť prepravy na bicykloch. „V Drážďanoch a Lipsku používa bicykel okolo 16 percent obyvateľstva. V Berlíne stúpol počet na 14 percent a zrazu vznikol problém nedostatku cyklistických chodníkov. Teraz to musíme doriešiť,“ vysvetlil.
Aj v Poľsku majú svoje skúsenosti, ktoré chcú ďalej rozvíjať. Ekonóm Piotr Kuropatwinski tvrdí, že za náklady na postavenie 1 kilometra diaľnice sa dá postaviť celá cyklistická infraštruktúra vo veľkom meste. Oni stavili na tento argument a samosprávy v Poľsku chcú presvedčiť o tom, že konečný benefit zo zavedenia cyklodopravy bude vysoký.
ako
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
