Organizátori tohto kuriózneho rodinného stretnutia pripravili aj rodostrom, ktorý meral šesť metrov.
PREŠOV/ĽUBOTICE. Až do konca 18. storočia siahajú korene rodu Staškovcov. Rodová línia pochádza z Demjaty, odkiaľ sa presunula do Tulčíka a Keľemeša (dnešné Ľubotice, vedľa Prešova).
„Inak povedané, za dvesto rokov sa náš rod posunul o 20 kilometrov,“ pousmial sa Róbert Staško, ktorý bol hlavným iniciátorom a organizátorom myšlienky spoločného rodinného stretnutia. Ako však dodal, viacerí členovia rodu Staškovocov sa rozliezli aj po svete. Sú v Amerike, Belgicku, a priamo na stretnutie došli ľudia z Čiech a Švajčiarska.
Čo bolo pri zháňaní genealogických materiálov a organizovaní akcie najťažšie? „Možno ten rozsah, ktorý z toho celého vyplynul. Na začiatku som netušil, do čoho idem, vedel som, že je 13 súrodencov, teda 13 vetiev a z nich je nejaké potomstvo. Avšak že skončíme pri čísle 472, to som netušil,“ konštatoval R. Staško a pokračoval: „Druhá ťažká vec bola zachovať zámer, chuť to dokončiť. Odpor ku koncu silnel. Viacerí nechceli komunikovať, alebo sa mi vyhýbali.“
Účasť predčila odhady
Napokon dopadlo podujatie nad očakávania. Zo 472 ľudí štyroch generácií, evidovaných v rodostrome, žije približne 350 a priamo na stretnutie dorazilo 155. To predčilo aj najoptimistickejšie odhady, ktoré oscilovali medzi 100 a 150 účastníkmi. Najprv sa potomkovia Staškovcov zišli na cintoríne v Ľuboticiach, nasledovala sv. omša v miestnom kostole, ktorú odslúžil františkánsky kňaz, ktorý má tiež korene v tomto rode. Nasledovala slávnosť v priestoroch priemyslovky.
„Je to úžasné, dlho sme o tom snívali. Nakoniec sa toho chytili schopní ľudia a dali to dokopy,“ povedala Alžbeta Hudáková, ktorá prišla z Prahy. Zo Švajčiarska merala cestu, aj s dvojmesačným Erikom, Lucia Lauenstein. „Prešli sme 1 400 kilometrov,“ podotkla. Oveľa bližie to mala domáca Magdaléna Prevužňáková, ktorú okrem manžela Vladimíra sprevádzal aj najmladší účastník, dvojmesačný Vladimír junior.
Nebolo to jednoduché
Príprave netradičného stretnutia predchádzali hodiny osobných kontaktov a bádania v archíve a cirkevnej matrike. Podľa R. Staška sa nevyskytol neriešiteľný problém. No stalo sa mu, že s ním jeho vzdialení príbuzní nekomunikovali: „Odvolali sa na to, že dnes poskytnúť niekomu takéto údaje je problém, lebo sa to dá na internete zneužiť. Paradoxne, tie údaje, čo mi o nich chýbali, som našiel na internete. Išlo o ľudí žijúcich v USA a tam sú dáta oveľa dostupnejšie.“ Ako priznal, v tak široko rozvetvenej rodine nie sú ideálne vzťahy a našli sa aj čierne ovce, aj biele vrany. „Pri toľkých ľuďoch nájdete od kladných, po záporné veci, ale nebudem na ne konkrétne upozorňovať,“ potvrdil R. Staško, ktorý pôvodne poznal len možno desať percent z celého osadenstva.
Staškovci v číslach
V rodostrome je k 22. 6. 2011 evidovaných 472 osôb
Známi zakladatelia rodu: Stephanius Sztasko s manželkou Máriou (18. st.)
Celkovo bolo 107 manželstiev, 24 rozvodov
Iba 2 x sa vyskytli dvojičky
Počet účastníkov stretnutia: 155 zo 4 generácií
Pochádzajú z 13 vetiev (podľa 13 súrodencov)
Najmladší účastník: Vladimír Prevužňák (2 mesiace)
Najstarší účastník: Ján Štroncer (84 r.)
Príprava stretnutia: od decembra 2009, organizačný výbor vznikol vo februári 2011
Líniu po meči (priezvisko Staško) pre ďalšie 4 generácie dozadu dostali účastníci k dispozícii vo forme 30-stranovej publikácie a rodostromu s rozmermi 0,3 x 6 m.
Prítomné boli aj štyri ženy rodu Staškovcov (teda 4 z 13 vetiev), z najstaršej žijúcej generácie (Gizela Matisková, Gabriela Štroncerová, Vilma Högerová a Jolana Adamčiková).
frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári