VEĽKÝ ŠARIŠ. Za necelý mesiac bývalí dlhodobo nezamestnaní na Šarišskom hrade upravili terén, vyklčovali dreviny, odstránili sutiny, otvorili archeologické sondy, začali murovať schátrané múry a delostrelecký bastión.
Hrad nad vyhasnutou sopkou patrí medzi najväčšie hradné komplexy u nás, jeho ruiny konzervuje tridsať hradných robotníkov.
Kamenár Jozef Zajac bol nezamestnaný štyri roky. „Ovládam kameň od ťažby až po finálne spracovanie. Ale hrad som ešte neopravoval. Baví ma to.“
Prešovčan Peter Mikloš hasí s partiou vápno. „Bol som niekoľko mesiacov nezamestnaný, pre mňa je táto práca záchranou.“ Absolvent hotelovej akadémie sa s ďalšími vyše dvesto uchádzačmi prihlásil do konkurzu. „Na hrade som postavil cvične múrik. Asi sa im páčil, keď si ma vybrali,“ usmieva sa.
Náklady obnovu hradov Veľký Šariš a Uhrovec dosiahnu za pol roka takmer 200-tisíc eur. Ústredie práce ich hradí z Európskeho sociálneho fondu a zo štátneho rozpočtu v pomere 85 ku 15 percentám.
„Sledoval som diskusiu na internete, väčšinou negatívne reakcie,“ hovorí o začiatkoch experimentu ministerstiev práce a kultúry Martin Sárossy z občianskeho združenia Rákociho cesta. Po necelom mesiaci prác je však nadmieru spokojný. „Vďaka spojeniu rezortov sa nám podarí čiastočne obnoviť pamiatku, čo bez ich pomoci by bolo takmer nemožné.“
Robotníci mesačne zarobia v hrubom približne 450 eur. „Nikoho netreba naháňať do práce. Všetci si uvedomujú, že na ich miesto čakajú desiatky ďalších.“
„Môžem však s potešením konštatovať, že je to správna myšlienka,“ povedala šéfka Krajského pamiatkového úradu v Prešove Mária Poláková. Na hodnotenie celého projektu je podľa nej ešte priskoro.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári