JAROVNICE. Vyše 161-tisíc eur vyplatil štát za mesiac máj iba nezamestnaným v Jarovniciach (okres Sabinov). Ako dávky v hmotnej núdzi. Takmer ďalších 60-tisíc eur tam putovalo vo forme prídavku na dieťa.
Väčšina obyvateľov tamojšej osady nikdy nepracovala, neodviedla štátu ani cent. Z 1 299 evidovaných nezamestnaných na aktivačných službách pracuje iba 43 uchádzačov o zamestnanie.
Obec eviduje 5 570 obyvateľov, z toho v rómskej osade oficiálne žije 4 563 ľudí. V skutočnosti ich tam žije oveľa viac.
Starosta presné počty o nezamestnaných nevie
Starosta obce Florián Giňa (SRK), zvolený v novembrových voľbách, počet nezamestnaných nevie. Odhadol to na 95 percent: „Okrem dvadsiatich ľudí, už aj so živnostníkmi, ktorí majú obchod s potravinami, je zvyšok nezamestnaných.“
Podľa neho 25 nezamestnaných čistí potoky a rigoly a desať ľudí pracuje na čistení zádržnej hrádze. „Či to pomôže, neviem. Ale aspoň nech to nejako vyzerá,“ vymenúval.
Od vodohospodárov vraj obec pomoc očakávať nemohla. „Lebo to bolo zanesené komunálnym odpadom. Tým pádom oni do toho nemôžu zasahovať,“ sucho skonštatoval.
O informácii, ktorú poskytol Giňa ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi pri jeho návšteve Jarovníc, že v obci na aktivačných prácach pracuje 1 200 ľudí, uviedol: „To bolo skreslené. Boli to čísla ešte z čias môjho predchodcu.“
Vtedy sa minister sťažoval na neporiadok a poukazoval na rozhádzaný odpad v okolí nevyprázdnených veľkokapacitných kontajnerov.
Situácia sa nezmenila
Zlostí to aj samotných Rómov. „Napíšte, že sa starosta nestará. Pozrite, už dva týždne tu tento bordel takto stojí,“ poukazovali štyria osadníci. Podľa starostu sa odpad vyváža každý týždeň: „Ale keď raz auto nemôže kontajner dvihnúť, čo sa dá robiť. Preto je tam jeden prázdny, aby prehádzali odpad a mohli sme to vyviezť.“
Na sťažnosti osadníkov k neporiadku v osade zareagoval: „Nemôžem vyhovieť každému. Úrad nie je fabrika, že zamestnám všetkých. Vyberal som z každej rodiny jedného.“
Obchody s nezamestnanými?
Nezamestnaní majú vraj svojich koordinátorov, ktorí im zadeľujú prácu. V obci sme už po niekoľkýkrát nezastihli pracovať nikoho. Zaneprázdnené ruky prácou mali iba štyria osadníci, ktorí z toku potoka ťažili piesok na stavbu chatrče.
Vysvetlenie na to majú dedinčania. Podľa nich každý z nezamestnaných dáva 5 eur koordinátorovi za to, že ho zaeviduje do pracovného hárku a do práce ísť nemusí.
Koordinátori si tak majú zarábať a nezamestnaní majú ležať doma. Či je to skutočne pravda, sa nám nepodarilo preukázať. Starosta si neprítomnosť nezamestnaných v teréne vysvetlil obedňajšou prestávkou.
Na ostatnom zasadnutí obecného zastupiteľstva sa mali vytvoriť hliadky dozerajúce na presun školopovinných detí z miestnej osady do základnej školy. Mal sa tým vyriešiť problém obyvateľov dediny, ktorí sa sťažovali na výtržnosti žiakov.
Zaujímavé je, že niektorí rómski poslanci za tento návrh odmietli hlasovať. Práve oni pritom pracujú ako koordinátori.
Starostov služobný mobil dvíhajú doma
Koľko z nezamestnaných robí pre obec formou malých obecných služieb (MOS), ktoré si obec organizuje sama, sme sa nedozvedeli. Starosta tvrdil, že má ľudí iba na aktivačných prácach cez úrad práce.
„Problematiku malých obecných služieb riešia obecné úrady,“ znela odpoveď z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove.
Starostovi sme dali čas, aby si informácie k MOS zistil. Nereagoval na opätovné telefonáty, napriek tomu, že nám jeho asistent tvrdil, že je prítomný vo svojej kancelárii. Starostov služobný mobil dvíhala jeho dcéra.
„Nech si to každý vyskúša. Verím tomu, že hocikto s akoukoľvek školou by odtiaľ po týždni utiekol,“ posťažoval sa nám ešte počas našej návštevy.
Faktom je, že v obci nie je historicky prvým starostom a mal už niekoľkých predchodcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
