Systém ochrany týraných detí podľa detskej psychologičky zlyhal. Päťročnému chlapcovi išlo opäť o život.
PREŠOV. Psychicky chorá matka v noci z nedele na pondelok v Prešove škrtila svojho malého syna. Policajti, ktorí násilím vnikli do bytu na sídlisku Sekčov, zachránili päťročné dieťa pred takmer istou smrťou.
Uprostred vo vedľajšej izbe tlel oheň a boli pripravené nože. Políciu privolal muž, ktorý býval o dve ulice ďalej. V noci počul zúfalý krik chlapca.
Chlapček je v prešovskej nemocnici, jeho stav je vážny. Okrem pomliaždenín na krku má bolestivé stopy po úderoch na tvári, odreniny a podliatiny po celom tele, na nohách mu našli popáleniny, zrejme od cigariet.
Psychologička Naďa Mirdalová, ktorá chlapčeka vlani vyšetrovala, tvrdí, že jeho traume, zrejme celoživotnej, sa dalo predísť.
Otec alkoholik, mama nepríčetná
Štyridsaťtriročná vdova sa už pred dvoma rokmi vyhrážala, že syna vyhodí z balkóna na štvrtom poschodí.
Prokuratúra však na návrh polície stíhanie matky pre trestný čin nebezpečného vyhrážania zastavila.
Znalci z oblasti psychiatrie konštatovali, že obvinená trpí duševnou poruchou a v čase činu bola nepríčetná, za svoje konanie teda nemôže niesť zodpovednosť. Po 23 dňoch v nemocnici jej navrhli ambulantnú liečbu.
Sociálny úrad údajne nemal dôvod, aby chlapca matke odobral.
Otec chlapca bol notorický alkoholik, zomrel ešte pred jeho narodením. Pred smrťou prišiel o obe nohy, keď sa pokúsil o samovraždu skokom pod vlak.
„Matka sa dozvedela, že je tehotná, dva týždne po pohrebe manžela. Sama priznala, že dieťa bolo nechcené a neplánované, aj keď to vzápätí odvolala,“ hovorí Mirdalová.
„Potom žila v spoločnej domácnosti s priateľkou a cudzím mužom, často popíjali.“
Správu o psychologickom vyšetrení dieťaťa aj s rodinnou anamnézou odoslala vlani v júni Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, materskej škole, do ktorej chlapček chodil, aj jeho pediatričke.
„Upozorňovala som, že rodina, v ktorej dieťa žilo, bola podľa môjho názoru extrémne riziková.“
V ústave by nebola
Psychologička má pochybnosti aj o znaleckom posudku.
„Znalci konštatovali, že keď duševne chorá matka bude ambulantne liečená, nie je pre svoje okolie nebezpečná. Kto mohol zaručiť, že bude lieky pravidelne užívať, keď svojvoľne vysadila lieky aj svojmu synovi? Aj na tento aspekt som upozorňovala.“
Posudok vypracovali dvaja prešovskí psychiatri. Ján Čunderlík je už v dôchodku a zo zdravotných dôvodov sa odmietol k prípadu vyjadriť.
Psychiater Kamil Mikula je presvedčený, že liečbu určil správne. „Predpokladám, že mala svojho psychiatra a chodila na kontroly. Aj keby mala nariadenú ústavnú liečbu, dávno by z nej bola prepustená.“
Riaditeľ Úradu práce v Prešove Ladislav Babušiak tvrdí, že rodinu mali pod kontrolou a pravidelné návštevy potvrdili, že nebol dôvod dieťa odňať.
Polícia však tvrdí, že žena týrala syna najmenej od apríla. „Odopierala mu stravu, nezabezpečila hygienu, bila ho po celom tele,“ povedal krajský policajný hovorca Daniel Džobaník.
„Keď úrad tvrdí, že rodinu navštevoval, ako mohol niečo také dopustiť? Špeciálna týždenná škôlka, do ktorej chlapček chodil, je od tridsiateho júna zavretá. Mám overené, že po celý čas sa pracovníci úradu v zariadení nezastavili,“ hovorí Mirdalová.
Systém starostlivosti o týrané deti podľa nej tentoraz zlyhal. „Hoci si narobím veľa nepriateľov, považovala som za svoju povinnosť na to upozorniť.“
Nie sme stroje, sme ľudia
O prípade mučeného dieťaťa sme hovorili s riaditeľom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove LADISLAVOM BABUŠČÁKOM.
Nezanedbali vaši pracovníci svoje povinnosti?
„To sú trochu silné slová. Zákon presne stanovuje, čo naši pracovníci musia urobiť.“
Nedalo sa útrapám a traume dieťaťa zabrániť?
„K skratovému konaniu môže dôjsť u kohokoľvek z nás. Nie sme stroje, sme ľudia. Matka bola liečená na psychiatrii, normálne pracovala a fungovala celé dva roky. Recidívu v správaní duševne chorého človeka nevedia predpovedať ani odborníci z psychiatrie. Ani ja, ani naši pracovníci nimi nie sme. Len psychiatri môžu zistiť, čo spôsobilo tento stav pacientky, či prestala brať lieky, alebo prečo k recidíve došlo.“
Psychologička poslala vášmu úradu v júni minulý rok správu, v ktorej upozornila, že chlapček žije v extrémne rizikovej rodine, že nikto nemôže skontrolovať, či sa matka nevyhýba liečbe, v týždennej materskej škole potvrdili, že vaši ľudia ju ani raz nenavštívili.
„Videl som v spise túto správu, keď som sa včera dopoludnia o prípade z médií dozvedel. Prvý incident sa stal v čase, keď som ešte nebol riaditeľom úradu. Naše pracovníčky boli niekoľkokrát na návšteve rodiny. Nás zaujíma predovšetkým rodinné prostredie, v škôlke by nemalo byť dieťa ohrozené.“
Urobil váš úrad všetko, čo mohol?
„K takto formulovanej otázke sa nebudem vyjadrovať.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
