KRIVANY. Vyvrcholením programu bolo vystúpenie Diabolských huslí Jána Berkyho Mrenicu ml. v spoločnom programe so súborom Čarovné ostrohy. Dovedna na festivale účinkovalo 870 umelcov.
Neodmysliteľnou súčasťou podujatia bolo festivalové kino, kde prezentovali najmä filmy z autorskej dielne známeho etnografa, 91-ročného Jána Lazoríka z Krivian (okres Sabinov). Napísal scenáre k 29 filmom, ktoré Slovenská televízia v sedemdesiatych rokoch natočila v obci. „Filmy sme premietali počas celého festivalu v centre ľudovej architektúry. Pán Lazorík kládol dôraz na pásmo Popaterce na nas,“ informoval starosta obce Ján Šejirman (nez.).
Samozrejmosťou bola ochutnávka tradičných krivianskych jedál. Stovky kíl zemiakov skončili na panvici. O zemiakové placky „naľešniki“ bol obrovský záujem. Nechýbala ani prezentácia ľudových remesiel na jarmoku.
Program pre všetky vekové skupiny
Tri dni žila dedina folklórom. Piatok bol určený mladým a predstavili sa skupiny Komajota, Hudba z Marsu, Mloci a Silvayovci. V sobotu vystúpili viaceré súbory, v hlavnom večernom programe zaujali najmä dospelí i detskí folkloristi z Ruska. Ich čarovné tance mali obrovský úspech. Ten dosiahli aj súbory Sabinovčan, Karpaťanin, Starišan, Hornád či ľudový rozprávač Stano Gaľa z Jarovníc. Diabolské husle aj po polnoci sledovali stovky zanietencov.
„Som tu prvý raz a veľmi sa mi tu páči. Manželka vystupuje so súborom Starišan, prišli sme ju podporiť,“ uviedol 44-ročný Maroš Debrecéni z Prešova. Vtipne doplnil: „Majú tu výbornú žinčicu. Dal som si sladkú, za tým kyslú. A bolo mi málo, tak som si rupol aj vodku. Je to tu výborné.“
Lazoríka vyhľadávali
Nedeľa patrila škole tanca pre deti, kde sa oboznámil s tancami iných národov. Tradičnou akciou festivalu je „Lazorikova pišňička“. Ide o súťažnú prehliadku talentov - sólistov všetkých vekových kategórií a udelenie ceny J. Lazoríka.
Novinkou podujatia bolo vyhlásenie Jána Lazoríka. „Ak národ nebude dodržiavať princíp stvorenstva, podľa ktorého sa všade tvorilo niečo inšie, ak sa zdeformuje niečo celkom samozrejmé a prirodzené, národ sa postaví sám proti sebe. Je potrebné udržať rozmanitosť. Aby si mal čo človek uctiť. Lebo človek sa od zvieraťa odlišuje jedine úctou. Po jedle a pohodlí túži aj zviera,“ uviedol pre nás v rozhovore. On sám bol veľkým lákadlom návštevníkov. Vyhľadávali ho jeho bývalí žiaci, známi i cudzí ľudia.
V „šarišskej chyži“ zariadenej tradičným nábytkom prezentoval svoje knižné publikácie o tradičnom spôsobe života našich predkov. Napísal ich viac ako 20, v súčasnosti pripravuje ďalšie tri. Všetky materiály zbieral po celý svoj plodný život.
Z vyhlásenia Jána Lazoríka
Rodaci, co ešči mama v sebe kus rodnej čujnosci, tim časom mame povinosc utrimac nareče, f chtorim še zrodzilo šicko, za čim bi do nas prišli obdzivovac i Japonci!
Okrem toho – dobrý Šarišan nepovie po česky prostě, sranda. Ale slovom, prosto a fígeľ, nefígeľ. Nepovie strašne krásne. Ale nesmierne, nevýslovne. Nehrá na husle, ale na husliach. Bo potom by mal hovoriť vozím sa na voz, nosím na kôň! Nepovie po nemecky nenechajte si ujsť, nenechajme sa oklamať. Ale nedajme! Opýta sa, čo si vyparatil?! Nie vyviedol. Vraždu policajt vyšetruje, nie šetrí. Hovorí mäkko ľeto, ľes, ľipa, ľist, na poľi. Nie na poly. Má silné vôľové vlastnosti. Nie volové. Ide niekomu po vôľi, nie po voly...
Život bol stvorený, aby všade bolo inšie. Napríklad v susednej Toryse (rodisko Lazoríka – pozn.red.) už bola inakšia svadba, reč, kroj, tanec, aby človek mal všade čo inšie vidieť, obdivovať a uctiť, aby sa tak odlišoval od zvieraťa!
V Krivanoch bolo dakedy nakrútených až 29 filmov. Ale v takzvanej Slovenskej televízii ich neuvidíme... Tak si ich teraz jednoducho za šorom popremietame...
tim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
