Primátor Prešova Pavel Hagyari (nez.) je z tohto rozhodnutia sklamaný.
PREŠOV. Rozhodnutie o presune vrtuľníkového krídla považujú Prešovčania za nesprávne. Rovnako aj primátor mesta. Dôvodov je viac. Jedným z nich je to, že tu pracuje 800 ľudí z tohto regiónu.
Druhým je nehospodárnosť. „Pred niekoľkými rokmi tu štát investoval do tejto základne asi 6 až 7 miliónov eur. Tieto investície teraz vyjdú nazmar,“ vyjadril svoju nespokojnosť Hagyari.
Nespokojní sú aj zamestnanci letiska: „Nálada v práci je od stredy na bode mrazu,“ povedal jeden z pilotov. Takmer všetci sú rozhodnutím znechutení.
Pomáhali pri živelných pohromách
Prešovské vojenské vrtuľníky a ich piloti pomáhali pri živelných pohromách. Tie sa najčastejšie stávajú práve na východnom Slovensku v oblasti Košíc, Prešova, Tatier. „Pohromy typu povodní či lesných požiarov nie sú zriedkavé a výrazne to zhorší operatívnosť pri záchrane životov či majetku,“ myslí si primátor.
Dostal už niekoľko podnetov od občanov Prešova: „Sú pripravení využiť prejavy občianskej nespokojnosti či štrajku, aby prejavili, že nie sme spokojní s týmto rozhodnutím.“ Verí, že k reálnemu zrušeniu vrtuľníkovej základne nedôjde.“ Napísal list ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi a požiadal ho, aby prehodnotil toto stanovisko.
Drahá prevádzka
Dôvodom presunu vrtuľníkového krídla je podľa hovorcu ministerstva obrany Ivana Rudolfa strategické hodnotenie obrany, ktoré ukázalo, že naše ozbrojené sily si nemôžu dlhodobo dovoliť prevádzkovať toľko leteckých základní ako v súčasnosti: „Analýza ukázala, že pri redukcii jednej je najvýhodnejšie udržať Sliač a Malacky.“
Na otázku, akú úsporu finančných prostriedkov prinesie táto zmena, uviedol: „Náklady na prevádzku techniky, vrátane zabezpečovacej a infraštruktúry boli v roku 2010 na úrovni takmer 13,5 milióna eur.“ To je teda suma, akú ministerstvo stála prevádzka leteckej základne v Prešove. Je to suma bez nákladov na personál.
Letisko zostáva. Ale bez vojakov
Podľa hovorcu ministerstvo neruší letisko: „My nerušíme letisko ako také, rušíme základňu. Čiže časť vojakov a personálu sa môže presunúť aj s vrtuľníkmi na Sliač a tí, ktorí o to nemajú záujem, sa môžu uplatniť v civilnom sektore. A na letisku, ktoré tam ostáva. Ministerstvo ho akurát nebude ďalej prevádzkovať.“
Jeho reakcia na otázku nehospodárnosti vynaložených peňazí, ktoré ministerstvo nedávno investovalo do letiska (výstavba ubytovní pre vojakov, nová riadiaca veža – pozn. red.) znie: „Platí, že dlhodobo nemáme nato, aby sme udržiavali tri letiská, čiže musíme šetriť. Netýka sa to však len prešovského letiska, ale aj mnoho ďalších objektov.“
Pomáhať budú zo Sliača
K záchrane životov i majetku vrtuľníkmi pri živelných pohromách skonštatoval, že schopnosti armády zasahovať v prípade povodní a ďalších prírodných katastrof sa nemenia. Budú existovať nezávisle od toho, kde budú vrtuľníky dislokované: „Sliač má výhodnú geografickú polohu, ktorá umožní zásah v ktoromkoľvek krízovom regióne Slovenska.“
Rozhodnutie o presune považuje za nezvratné a budú na ňom trvať. Na budúce využívanie letiska je vraj viacero možností. Jedným z nich je presun na samosprávu, vyšší územný celok, prípad na súkromného investora, ak o letisko nebudú mať záujem iné vládne alebo samosprávne inštitúcie. Jednou zo špekulácií, ktoré sa po Prešove šíria, že o letisko prejavila záujem firma J&T. Zástupcovia tejto firmy nám však túto informáciu dementovali.
Galko chce prevádzkovať iba dve vojenské letiská. Prečo chce zrušiť práve prešovské? A aká bude úspora po zrušení? dpovedať na tieto otázky ministerstvo prisľúbilo v najbližších dňoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
