PREŠOV. Naši otcovia si nevedeli za svojich mladých čias predstaviť leto bez táborákov. Bola to pre nich spoločenská udalosť, kde sa stretávali partie mladých ľudí.
„Pri takomto ohníčku som sa spoznal s mojou manželkou. Hrala na gitare a spievala nejakú country pieseň. Veľmi ma vtedy zaujala, začali sme spolu randiť a ja som si ju zobral za manželku. Všetky naše deti hrajú na nejakom hudobnom nástroji, takže z našej rodiny spev a ohníčky nikdy nezmizli,“ povedal nám Miloslav Černý (50) z Prešova.
Vatra raz v roku, klasické ohníčky nie
Aj vatier je stále menej. „Ako deti sme sa vždy tešili na stavanie takýchto väčších ohňov. Veľa sme sa pri tom našantili. Raz mi pri takejto akcii brat vybil časť predných zubov. Vtedy mi do smiechu síce nebolo, ale mám skvelú zubárku, takže to nie je vidno,“ povedala Veronika Radačovská (25).
Každoročne sa pri vatre stretávajú takmer všetci obyvatelia z Jakovian (okres Sabinov). „Myslím, že to, že sa tak stretávame je tradíciou ešte z obdobia spred dvadsiatich rokov. Stále sa to udržiava. Starí rodičia to podporujú. Ale tradičné ohníčky u nás už asi padli, mladí chodia na chatu, ktorú tu máme,“ informoval starosta obce Marián Dujava (Smer).
Táborak bol pri stanovačke samozrejmosťou
Prešovčanka Anna Stracenská (51) vraví, že táboráky boli kedysi pri každej stanovačke alebo aj výlete samozrejmosťou.
„Atmosféra, ktorú vytvoril oheň a spolupatričnosť a spievanie pri gitare sa nedala ničím nahradiť. Rozprávali sme si príbehy. Akosi sa každý viac otvoril, vtipy a páriky sa k sebe akosi viac túlili. Vždy sa aj niečo vypilo, takže nechýbali ani prúsery a nad ránom bolo každému jedno, či sa ešte dostal do stanu, alebo zaspal na plecniaku s konzervou pod hlavou. Dnes sú pri vode namiesto táborakov MP3 a notbooky a kolektívna zábava sa vytratila.“
Mladých ohník neláka
Paula Čorňáková (18) bola so sestrou toto leto na trojmesačnej brigáde v Škótsku na farme. „Boli sme dosť ďaleko od mesta, no ani raz sme si nespravili ohníček. Moji susedia preferovali repráky a notebook, a v repertoári mali len štyri skladby, ktoré omieľali stále dookola s maximálnou hlasitosťou, samozrejme. No o dva karavany vyššie už žili Česi, ktorí bez trampských piesni a gitary z karavanu ani nevyšli.“
Katka Javorská (18) z Olejníkova (okres Sabinov) sa rada zabáva, no nikdy nie pri ohníčku. „Ja mám rada aj hudbu aj zábavu, no tradičný ohník sme si už s kamarátmi nerobili dlho. Skôr sú to grilovačky. Dokonca si ani nehráme na gitare, ale púšťame hudbu z počítača,“ povedala nám K. Javorská.
VEDELI STE?
Deti sa chcú učiť hrať na gitaru
Snaha naučiť sa hrať na gitaru je stále vysoká. „Po klavíri je to u nás druhý najžiadanejší nástroj u nás na škole. Záujem o gitaru je naozaj enormný. Je to nástroj, ktorý je ľahko dostupný, nestojí ani veľmi veľa a má dobré využitie,“ informoval riaditeľ Základnej umeleckej školy v Lipanoch Jozef Lazorík. Škola má približne 840 žiakov.
Záujem o hranie na gitaru nám potvrdil i učiteľ gitary Tomáš Priputen. „Vždy mám plný úväzok. Na vyučovacích hodinách vychádzame z osnov, ktoré sú stanovené ministerstvom.
Gitara je viac na hodinách zameraná na klasickú hudbu, ale snažíme sa žiakov motivovať aj tým, že hráme s nimi piesne, ktoré chcú hrať. Niekto chce hrať niečo moderné, niekto trampské, niekto ľudovku... Je to rôzne.“
Ale ani on sám ku ohníčkom hrať nechodí. „Predovšetkým nemám s kým ísť. Kedysi sme chodili, ale dnes už naozaj nie,“ dodal učiteľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
