Je to preto, že prezidentský úrad nemá na Slovensku ešte zakotvenú tradíciu. Na rozdiel od českých susedov, kde figurovali na tomto poste silné osobnosti typu Masaryk či Havel.
Rektor Prešovskej univerzity v slávnostnej reči po inaugurácii oslovil prítomného Rudolfa Schustera „prezident“, hoci v písomnej verzii mal „exprezident“ a urobil správne. V zmysle etiky a bontónu. Nie je to však samozrejmosťou a nie je ani jasné, ani ustálené, ako prezidenta po skončení funkcie oslovovať.
Armáda i cirkev v tom majú jasno. Generál je vždy generálom, len vo výslužbe, biskup je emeritný biskup. Jasné je aj to, že „raz prezident, vždy furt prezident“, ale čo s tým ďalej? Prezident vo výslužbe i emeritný prezident znie hlúpo. A expezident či bývalý prezident takisto. Čo teda s tým? Ako rozlíšiť prezidenta od exprezidenta?
Američania tiež volajú všetkých svojich prezidentov prezidentmi, nie bývalými prezidentmi. Ak sa ich zíde viac, majú to ľahké, dajú im len čísla. Avšak Slovensko má aj s týmto problém. Spomínaný Schuster by mohol byť teoreticky titulovaný ako druhý prezident, ale vyvolalo by to problémy i vášne. Na jednej strane je SR nástupníckym štátom ČSFR, to znamená, že naším prezidentom boli všetci od Masaryka po Havla. Námietka, že to neboli Slováci, tiež neobstojí, taký Husák bol. A ešte cez vojnu bolo Slovensko samostatným štátom, k čomu sa síce z medzinárodno-právneho hľadiska dnešná SR nehlási, faktom však ostáva, že tu štát bol a na jeho čele stál prezident (Tiso).
Ako teda osloviť Kováča, Schustera a možno i Havla pri oficiálnych príležitostiach? Pán prezident? Pán exprezident? Inak? Novinári pokojne o nich môžu písať ako o ex. Ale inak, neviem...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
