Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
Stromom roka 2011 sa stala 320-ročná lipa malolistá z Lipian. V ankete získala 1 699 hlasov. Bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka.
BRATISLAVA/LIPANY. Víťazná lipa z Lipian je 23 metrov vysoká a v obvode meria 536 centimetrov. Podľa historických údajov na mieste, kde boli založené Lipany v 11. storočí, rástol posvätný staroslovanský lipový háj ako symbol slovanstva.
Tento háj bol takmer celý vyrúbaný, ostalo len posledných sedem líp. Do 16. storočia sa mesto volalo Sedem Líp, latinsky Septemthillis, maďarsky Héthárs.
Spojenie medzi Lipanmi a lipami nie je len slovnou hračkou, ale skutočným príbehom, hlbokým vzťahom, ktorý si uvedomí každý vnímavý návštevník tohto malebného mesta.
Dodnes má mesto sedem symbolických líp vo svojom erbe. Stovky živých líp rastie priamo v meste, ale aj v širšom okolí. Lipa pri Kostole sv. Martina však patrí medzi najkrajšie.
Do desiatky sa dostal aj topoľ z Kamenice
Do uzávierky ankety Strom roka 2011 prišlo z celého Slovenska až 91 nominovaných stromov, z ktorých vybrala porota 12 finalistov.
Fotografie a príbehy stromov boli uverejnené na webovej stránke nadácie. Hlasovať za svoj strom mohol každý prostredníctvom SMS správy, hlasovacieho lístka, poštou alebo priamo na internete.
V poradí druhá lipa malolistá z obce Kameničany (okres Ilava) získala o tristo hlasov menej. Dvestoročný topoľ biely z Kamenice (okres Sabinov) sa umiestnil na 10. mieste s 351 hlasmi.
Vzbudzujú záujem ľudí o stromy
Poslaním ankety je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie.
„Prvé tri stromy získajú finančný príspevok 333 eur, ktorý môže byť použitý na ich ošetrenie alebo úpravu okolia,“ informoval programový manažér Milan Hronec z Nadácie Ekopolis, ktorá súťaž vyhlasuje.
„Vždy nás prekvapí hlboký a úprimný vzťah mnohých účastníkov ankety k stromom. Často je to vzťah podobný vzťahom v rodine. Je v tom láska, úcta, obava o zdravie, obdiv, potreba chrániť, ale aj potreba utiekať sa niekam, kde je nám príjemne, až očisťujúco. Je to paradoxné, najmä ak si uvedomíme, ako necitlivo sa voči stromom občas správame, ako ľahkovážne niekedy rozhodujeme o ich živote,“ dodal Hronec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
