Korzár logo Korzár Prešov

Dukla, brána do pekla

Dejisko najkrvavejších bojov v histórii Slovenska a jednej z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny znovu ožíva.

(Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Na jeseň v roku 1944 sa odohrala na severovýchode Slovenska jedna z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny.

Karpatsko-duklianska operácia si vyžiadala desaťtisíce padlých, nezvestných a ťažko ranených sovietskych, českých, slovenských a nemeckých vojakov a obrovské materiálne straty na oboch stranách bojiska.

„Večná spomienka“ na obete najkrvavejších bojov v dejinách Československa po novembri 1989 vybledla. Každoročné veľkolepé oslavy sa scvrkli na stretnutia postupne vymierajúcich spolubojovníkov, kraj pod Duklou osirel.

foto ico
Viac fotografií z Dukly

Strata ilúzií

info
Karpatsko-duklianska operácia
  • bola plánovaná na päť dní, keď mali sovietske a československé vojská dosiahnuť mesto Prešov
  • začala sa 8. septembra 1944, pre nepriaznivé podmienky sa predĺžila do 15. novembra
  • do východokarpatskej operácie, ktorej súčasťou boli aj boje o Duklu, bolo nasadených 150-tisíc sovietskych a 16 700 československých vojakov, nemecká a maďarská armáda bránili územie so 100-tisíc vojakmi
  • straty na životoch: padlí sovietski a československí vojaci – 12 500, zranení – takmer 52-tisíc

(Zdroj: Vojenský historický ústav, Wikipédia)

Preč sú časy, keď do Svidníka mierili denne desiatky zájazdov so škôlkarmi, žiakmi základných a stredných škôl i dôchodcov, členov základných organizácií komunistickej strany, odborárov, protifašistických bojovníkov.

Pri pamätníku na Duklianskom priesmyku, ktorý inak dodnes považujú odborníci za skvelé architektonické dielo českého architekta Josefa Grusa, skladali iskričky a pionieri sľuby, bažanti vojenské prísahy.

„Po nežnej revolúcii sa zdvihla mohutná antisovietska a antikomunistická vlna a návštevnosť Dukly rapídne klesla. Je to pochopiteľné. Komunisti si prisvojili víťazstvo na Dukle i v celej druhej svetovej vojne. Sprofanovali slová ako hrdina, mier, sloboda. Pritom zúrivo zbrojili, šírili nenávisť a neslobodu. Treba vrátiť týmto pojmom pôvodný zmysel a význam. A to chvíľu potrvá,“ myslí si dlhoročný pracovník a bývalý riaditeľ Duklianskeho múzea, dôchodca a zároveň oblastný predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jozef Rodák.

Brána smrti

Na slnkom zaliatej čerstvo pokosenej lúke pred budovou múzea vo Svidníku stoja historické lietadlá, tanky, delá a húfnice obvešané deťmi. Na pozadí panelákových blokov s vyvesenou bielizňou na oknách a balkónoch vyzerajú zvláštne.

Najmä chlapci lozia po ťažkých zbraniach ako po preliezačkách. Park bojovej techniky z druhej svetovej vojny je najväčšou atrakciou múzejného oddelenia Vojenského historického ústavu vo Svidníku

Väčšina detí toho o Dukle veľa nevie.

„Je to priesmyk. Nachádza sa tu Údolie smrti. Bojovalo sa tu, myslím si, v roku 1944,“ rozreční sa Monika Murgová, ôsmačka zo Základnej školy na Okružnej v Michalovciach.

„Boli tu krvavé boje vojakov sovietskej armády a 1. československého armádneho zboru proti Nemcom v druhej svetovej vojne. Chceli sa tadiaľ dostať na Slovensko,“ pripája sa deviatak Matúš Maďar.

„Čo ma k Dukle viaže? Spomienky na našu mladosť,“ usmieva sa vedúca zájazdu, učiteľka slovenčiny a dejepisu Katarína Rešková. „Ako študenti sme sem často chodievali. Po revolúcii začal upadať význam druhej svetovej vojny a najmä jej obetí. Napadlo mi, že by bolo vhodné obnoviť túto tradíciu.“

Vojna je svinstvo

Vo svidníckom múzeu otvorili 3. októbra, tri dni pred 67. výročím karpatsko-duklianskej operácie, úplne novú expozíciu.

Zmenilo sa celé jej zameranie, obsah, počet trojrozmerných exponátov vzrástol na 530, teda na dvojnásobok predchádzajúcej.

Medzi najvzácnejšie patria okrem jedinečných zbraní, vyznamenaní a uniforiem, ktoré nosili vojaci v rokoch 1914 až 1945, aj osobné veci z pozostalosti veliteľa 1. československého armádneho zboru v Sovietskom zväze, armádneho generála Ludvíka Svobodu – identifikačná známka, ruženec, s ktorým sa podľa jeho dcéry Zoe Klusákovej-Svobodovej zvykol modliť, spona na opasok, tabatierka, generálska šabľa, kordík a bičík, ďalekohľad, lupy, kompas.

„Chceli sme pôvodnú expozíciu zbaviť akéhokoľvek ideologického nánosu. A poukázať na nezmyselnosť vojny a utrpenie ľudí. Mám sedemročného syna. Bol som s ním tu, aby pochopil, aké je vojna svinstvo,“ hovorí historik a kurátor Vladimír Hospodár.

Strážca veže

dukla5a.jpgDuklianske bojisko bolo v roku 1961 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Z 50 metrov vysokej vyhliadkovej veže ho máte ako na dlani.

Majestátnu budovu z liateho betónu, pripomínajúcu nedobytný bunker, otvorili 6. októbra 1974 pri príležitosti 30. výročia operácie. Nahradila 18 metrov vysokú drevenú, ktorú sprístupnili už v roku 1959.

Vyhliadková veža je mimo turistickej sezóny zavretá. Stavbári teraz opravujú dlažbu na terase.

Vežu od prvého dňa s kratšími prestávkami „stráži“ lektor a kustód múzea Ján Friček. V priebehu rokov sprevádzal tisícky turistov, najvyšších predstaviteľov rôznych krajín, generálov. Prípravy i priebeh bitky má v malíčku. Diskusiu o jej význame nepripúšťa.

„Keď niekto tvrdí, že boje v Karpatoch nemali zmysel, že Stalin si operáciu vycucal z palca, trepe nezmysly. Historik, ktorý neberie do úvahy fakty a používa slovíčko keby, je podozrivý. Keď niekto dokáže viazať v bojoch osemnásť nemeckých divízií, nemá to zmysel? Nebyť karpatsko-duklianskej operácie, to by sme len videli! Nemci by krvavo potlačili Slovenské národné povstanie. A s nami by bol koniec.“

Rozkvet a úpadok

Symbolom oslobodenia pre ľudí v kraji pod Duklou je generál Ludvík Svoboda. Podľa mnohých historikov rozporuplná osobnosť, nekritický rusofil, ktorý zohral negatívnu úlohu najmä v období normalizácie po okupácii Československa v roku 1968, je pre nich dodnes modlou.

Svidníčania mu z vďaky postavili v centre mesta sochu v nadživotnej veľkosti, pri ktorej nikdy nechýbajú kvety.

„Hneď po vojne tu nechal postaviť nemocnicu, zaslúžil sa aj o výstavbu novej. Dodnes nesie jeho meno. A privatizéri si na ňu brúsia zuby. Fuj,“ odpľuje si staršia pani v širokých sukniach.

Svidník na bojovej tradícii po vojne profitoval. V zabudnutom kraji komunisti vybudovali fabriky, postavili sídliská, do mestečka vedie z juhu i zo severu široká štvorprúdová cesta, minimálne každých päť rokov pri okrúhlom výročí položili cestári na prístupové komunikácie nový asfaltový koberec.

„To všetko do novembra 1989. Po revolúcii tu postavili akurát hypermarket a cestný obchvat, ktorý bol dva roky po dokončení neprejazdný, pretože časť sa zosúvala. Peniaze určené na výstavbu išli zrejme inde,“ rozmýšľa bývalý riaditeľ svidníckeho múzea Jozef Rodák.

Mestečko od novembra 1989 podľa neho upadá. Stačí sa pozrieť na rozmlátený hotel Dukla, v ktorom prespal počas osláv 40. výročia operácie aj Gustáv Husák a sovietski generáli. Hotelová časť je zavretá, na prízemí zriadil súkromník čínsky supermarket.

ico

Draho zaplatená apokalypsa

Stalin vydal bez prípravy rozkaz na útok v karpatsko-duklianskej operácii, aby naplnil svoje vlastné politické ambície, hovorí autor knihy Apokalypsa v Karpatoch KAREL RICHTER.

Tvrdíte, že boje o bránu slobody, ako Duklu historici pomenovali, boli skôr apokalypsou. Čo vás k tomu viedlo?

Karpatsko-duklianska operácia bola v konečnom dôsledku naozaj veľkým víťazstvom, treba však hneď dodať, že veľmi draho zaplateným. Skutočnosť, že sa nevydarila podľa plánu, nie je dôvodom na jej spochybnenie. Musím sa priznať, že ako historik Vojenského historického ústavu v Prahe som sa v minulosti, žiaľ, podieľal na omyloch, ktoré šírili ideológovia bývalého režimu. Pramenili predovšetkým z neznalosti. Množstvo donedávna utajovaných archívnych dokumentov je dôkazom, že veľa historických faktov spojených s touto operáciou bolo zamlčovaných, prekrúcaných, dezinterpretovaných, idealizovaných. Knihu som napísal nie preto, aby som operáciu odsúdil, ale považoval som za svoju povinnosť uviesť veci na pravú mieru, zbaviť túto významnú kapitolu dejín Čechov a Slovákov nánosu mystifikácie, ideológie, legiend a deformácií, pokúsiť sa vniesť do nej historickú pravdivosť.

Aká je teda historická pravda o Dukle?

V rámci dejín národnooslobodzovacieho boja sa za totality vnucovala ľuďom v Československu falošná legenda, že pomoc Sovietskeho zväzu pri našom oslobodzovaní bola nezištná. Stalin ako vrchný veliteľ Červenej armády nemal nikdy v úmysle nezištne pomáhať krajinám pod nemeckou nadvládou. Nepomohol napríklad Varšavskému povstaniu, v karpatsko-duklianskej operácii vydal rozkaz na útok, hoci vôbec nebola pripravená, len aby naplnil svoje politické ambície.

Čo bolo jeho cieľom?

Politicky a mocensky ovládnuť krajiny, cez ktoré Sovieti v druhej svetovej vojne prešli. Stalinova misia nebola ničím iným ako permanentnou vojenskou operáciou na zaistenie priestoru záujmu Sovietskeho zväzu vo východnej a strednej Európe vrátane vytvorenia podmienok na nastolenie prosovietskych komunistických režimov.

Bola vôbec táto operácia potrebná? V strategických plánoch velenia sovietskej armády sa vôbec nenachádzala.

Vylodenie Spojencov v Normandii v júni 1944 prinieslo oveľa väčšie obete, nikto ale nepochybuje, že táto operácia bola potrebná. Aj karpatsko-duklianska operácia bola jednou z dôležitých bitiek vo vojne spravodlivej, prospešnej a nutnej. So vstupom Červenej armády na Slovensko sa rátalo. Ale koncom augusta útok neprichádzal do úvahy. Sovietske vojská boli po predchádzajúcich ťažkých bojoch oslabené a vyčerpané. Okrem toho sa vyskytla možnosť preniknúť na Slovensko bez komplikovaného dobývania karpatskej pevnosti okľukou z maďarskej nížiny.

Prečo teda Stalin ako vrchný veliteľ vydal rozkaz na útok cez Karpaty?

Československá exilová vláda v Londýne i komunistické vedenie v Moskve naliehavo žiadali Stalina a Sovietsky zväz o vojenskú pomoc v Slovenskom národnom povstaní. Povstanie však vypuklo predčasne. Jednoducho Stalin nepripúšťal, aby sa odohralo bez prítomnosti Červenej armády, nechcel sa vzdať vplyvu Sovietskeho zväzu na jeho priebeh. Cesta na povstalecké územie bola cez Duklu najkratšia a tak hlavný stan vydal rozkaz na útok, aj keď podmienky boli pre Červenú armádu krajne nevhodné. Pre Stalina to bola príležitosť, ako politicky využiteľné spojenectvo okázalo demonštrovať.

Operácia bola pôvodne naplánovaná na päť dní, nakoniec trvala viac ako dva mesiace. Príprava na operácie takého rozsahu trvá týždne, maršal Konev, veliteľ I. ukrajinského frontu, na to mal po vydaní rozkazu štyri dni. K predĺženiu bojov prispel aj fakt, že dve slovenské divízie, ktoré mali Sovietom otvoriť priesmyk, Nemci pred operáciou odzbrojili. Nedokonalá príprava prinášala riziká, ktoré sa v priebehu bojov aj napĺňali.

Prečo útok s nesmiernymi obeťami pokračoval, hoci sa nepodarilo splniť jeho cieľ?

Stalin už nemohol cúvnuť. Utrpela by jeho osobná prestíž i prestíž sovietskej armády ako osloboditeľa. A, samozrejme, stratil by politický vplyv na SNP.

Súhlasíte s hypotézou, že Stalin na Dukle zámerne poslal na istú smrť príslušníkov československých jednotiek, ktorí v Sovietskom zväze spoznali odvrátenú tvár socializmu a pravú tvár stalinizmu?

Určite nie. Stalin bol síce bezohľadný diktátor, ale nebol hlupák. Sovieti naše jednotky potrebovali pri presadzovaní idey nerozbornej sovietsko-československej jednoty. Tento argument použili aj na ospravedlnenie invázie v auguste 1968. Jednoducho nás tým vydierali.

Mala vôbec karpatsko-duklianska operácia zmysel?

Je to napriek mnohým nedostatkom dôležitá a nakoniec aj víťazná operácia, v ktorej sa výrazne uplatnilo československo-sovietske vojenské spojenectvo v jeho pozitívnom i negatívnom zmysle. Zároveň je počiatkom plánovaných operácií Červenej armády, ktorá reálne oslobodila Československo a bola aj interpretovaná ako nezištná oslobodzovacia misia. Až neskôr sa ukázalo, že bola zaisťovaním záujmovej sféry budúceho impéria Sovietskeho zväzu.

Považujete aj vy generála Ludvíka Svobodu za kontroverznú osobu?

Kdesi som o ňom čítal článok s nadpisom: Muž s tvárou herca a so svedomím darebáka. Nemôžem s tým súhlasiť. S Ludvíkom Svobodom som dva roky spolupracoval na príprave jeho pamätí. Som presvedčený, že nebol agentom KGB. Sovieti si ho nepotrebovali takýmto spôsobom zaväzovať.

Aký teda bol?

Možno trochu staromódny, možno naivný patriot, ale aj úprimný vlastenec, ktorý bol hlboko presvedčený, že slovanské Rusko pod sovietskou zástavou je pre nás bezpečím a istotou. Snažil sa so Sovietmi a komunistami vychádzať tak, aby jeho vlasť čo najmenej trpela a mala čo najväčší osoh. Sám nikdy nebol telom a dušou presvedčeným komunistom, do strany vstúpil až v októbri 1948. Ako prezident Československa sa staval proti intervencii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, po okupácii v auguste 1968 odmietol vymenovať robotnícko-roľnícku vládu. No na druhej strane si neuvedomil, že práve on svojou orientáciou na brežnevovský Sovietsky zväz využívajú československí neostalinisti na prípravu protidubčekovského puču, ktorý pochoval Pražskú jar.

Nebol Svoboda zodpovedný za takmer šesťtisíc mŕtvych, zranených a nezvestných československých vojakov?

Určite nie. Straty v bojoch sa dodatočne nedajú vyčítať veliteľom, akým bol Ludvík Svoboda. Nikdy sa nevyhýbal boju, nikdy sa neváhal pohybovať v prvých líniách. Vážim si našich i sovietskych vojakov, ktorí v karpatsko-duklianskej operácii prejavili napriek nepriaznivým okolnostiam odvahu a statočnosť. Nedá sa poprieť, že bojovali v záujme dobrej veci a pre svoju vlasť.

Mikuláš jesenský

KAREL RICHTER (81)
vojenský historik, zakladateľ a bývalý dlhoročný šéfredaktor revue literatúry faktu Přísně tajné!

Najčítanejšie na Prešov Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 696
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 415
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 910
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 258
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 092
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 841
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 771
  1. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  2. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  3. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  4. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  5. Martin Borecky: Rakovina
  6. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  7. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  8. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 081
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 646
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 870
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 452
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 366
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 265
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  2. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  3. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  4. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  5. Martin Borecky: Rakovina
  6. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  7. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  8. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 081
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 646
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 870
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 452
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 366
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 265
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu