PREŠOV. V expozícii sú aj exponáty zapožičané z múzeí v Bardejove a Starej Ľubovni, aby bol obraz o pomôckach, ktoré vymysleli ľudia v 20. storočí čo najširší.
„Zaujímavý je tu súbor 56 žehličiek. Na naše územie sa dostali až v 20. rokoch 20. storočia, ale v Európe sa používali oveľa skôr. Aj tie najmenšie vážia okolo troch a najväčšie až osem kilogramov,“ popísala zbierku historička Viera Kačmaríková.
Dedinské ženy prali vo veľkých drevených kadiach na rajbačkách z dreva, alebo neskôr aj kovu. Jediným pracím prostriedkom bol lúh, korý sa vyrábal z popola, a ten sa zaparoval vriacou vodou. V tomto roztoku sa bielizeň celú noc máčala. Najšpinavšiu ženy prali na rajbačkách a ráno ju vyniesli k potoku. Tam ju drevenými lopármi trepali a máchali v čistej vode.
Prvá práčka bola na ručný pohon
Práčku na ručný pohon nepoužívali dedinské ženy. Skôr mestské. Tá v expozícii je celá z dreva a jej výroba sa datuje do roku z roku 1948. Napriek tomu je veľmi dômyselne vybavená.
„Mala ručný pohon. Voda sa zmiešala v tom čase už s mydlom, do nej vložili bielizeň, ktorú prikryli krytom a točili kľukou, čím sa bielizeň zároveň točila. Zaujímavé je aj to, že práčka už vtedy mala aj žmýkačku na takmer rovnakom princípe. Stačilo len vypustiť vodu a točiť kľukou ďalej,“ vysvetlila historička.
V expozícii je aj ručný mangeľ. Fungoval tak, že medzi dva valce sa vložilo vlhké plátno a dosušilo sa voľne.
Dnešné ženy si také pranie nevedia predstaviť
„Rajbačky si ešte pamätám. Ako dieťa som to videla na gazdovských dvoroch a myslím, že niekde ich babky ešte občas používajú. Pamätám si aj pranie tkaných kobercov na potoku, ale niektoré nástroje ma tu doslova fascinovali,“ povedala nám jedna z návštevníčok výstavy Magaléna Chovancová.
„Ja by som s nimi rozhodne nemenila. Vtedajšie ženy to mali ťažké. Pranie musela byť práca na celý deň,“ dodala Terézia Kurejová. Výstava potrvá do konca decembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
