PREŠOV. Hektické dni v našich nemocniciach po hromadných výpovediach a vyhlásení núdzového stavu skončili. Do práce sa vrátila väčšina lekárov. Napriek tomu si dobrý pocit ani jedna zo zúčastnených strán konfliktu nemá dôvod vychutnávať.

Primárka Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice Jána Adama Reimana v Prešove Ľubomíra Romanová, ktorá tiež podala výpoveď, ale do práce neprestala chodiť ani po uplynutí výpovednej lehoty, je z celého vývoja udalostí rozčarovaná.

Na začiatku si myslela, že sa všetko vyrieši pokojnou cestou. V kontexte s dnešným Medzinárodným dňom ľudských práv pre agentúru SITA uviedla, že vyhlásenie núdzového stavu vníma ako „obmedzenie slobody osoby so súhlasom hlavy štátu a predsedu vlády.“ Romanovú poznajú nielen Prešovčania ako zanietenú propagátorku záchrany života a organizátorku benefičných akcií na získanie finančných prostriedkov na chýbajúci zdravotnícky materiál a prístroje pre ARO.

Výpovede proti privatizácii

Ako uviedla, výpoveď podala na protest proti privatizácii koncových nemocníc, kde sa riešia najťažšie prípady, kde nemôže byť pacient klientom alebo konzumentom služieb. Ďalším z dôvodov bola snaha o zlepšenie dofinancovania zdravotníctva – doplnenie prístrojového a materiálneho stavu na oddeleniach pri reálnych platbách zdravotných poisťovní za reálne výkony.

Aby na ARO nechýbali katétre, kanyly, jednorazové ihly, šijací materiál. Svojou výpoveďou chcela poukázať aj na nedodržiavanie zákonníka práce, aby lekári dostávali za reálnu prácu reálne platby. „Aby sa vyhovelo zákonníku práce, falšovali sa pracovné výkazy a nezaplatilo sa za celý odpracovaný čas,“ skonštatovala Romanová. Bol to aj apel za zvýšenie platov, lebo primár kliniky so 100 podriadenými mal tarifnú mzdu 1 130 .

Podľa Romanovej, viac ako polroka si akékoľvek protesty a rokovania stavovskej organizácie a lekárskych odborov proti stavu a pomerom v zdravotníctve nik nevšímal. Po podaní hromadných výpovedí lekármi vznikol časový priestor dva mesiace na rokovanie.

Núdzový stav s výhradami

Ako uviedla, prvý mesiac bol spojený s psychologickými nátlakovými akciami od vedení nemocníc, zľahčovaním situácie ministrom zdravotníctva, že sa nič nedeje. Posledné dva týždne sa situácia vyostrovala a pred vypršaním výpovednej lehoty došlo k intenzívnym rokovaniam LOZ s premiérkou vlády. Jedno zo stretnutí takmer skončilo dohodou, ale pretože „padol Poprad“ – rozhodla sa vláda nerokovať.

Po vyhlásení núdzového stavu odišli mnohí lekári na maródku alebo neprebrali príkaz na povinnú prácu. Romanová príkaz prevzala a pracovala s obmedzeným počtom kolegov na oddelení. Podľa jej slov, hlavným dôvodom, prečo to tiež neriešila niektorým z únikových riešení, boli etické dôvody – zodpovednosť za oddelenie, ktoré riadila a budovala. Neznamená to, že voči zvolenému postupu nemala a nemá vážne výhrady.

„Núdzový stav bol vyhlásený na pracujúce a usporiadane žijúce osoby, ktoré využili svoju legitímnu možnosť dať výpoveď, ak neexistuje spokojnosť s pracovnými podmienkami. Permanentná pracovná povinnosť a dostupnosť sa vzťahovala na ľudí, ktorí pravidelne platia odvody, dane a podieľajú sa na ekonomike štátu,“ argumentovala. Núdzový stav a povinnosť práce znamenali aj obmedzenie pohybu profesijnej skupiny, ktorá nespáchala trestný čin.

Vedúci lekári, ktorým uplynula výpovedná lehota, vstupovali na vratkú pôdu, kde ich kompetencie neboli ničím podložené. V tejto časovej perióde bez poverenia organizovali zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Robili to z etických dôvodov. Až neskôr im poverenie doručili.

„Dnes nie je jasné, aká odmena mi pripadne za päť dní v práci, či vôbec nejaká. Nie je jasné, či sa platili odvody do sociálnej poisťovne, hoci som pracovala. V núdzovom stave mi zanikli akékoľvek nároky na dovolenku v tom čase, alebo na voľno po 24 hodinovej službe,“ uviedla primárka.

Podnety na súdoch

Romanová skonštatovala, že boli podané protesty lekárskych stavovských organizácii z okolitých krajín, podnety lekárov ako fyzických osôb ako aj lekárskeho odborového hnutia na Ústavný súd SR pre porušovanie ľudských práv.

Podnet na Strasburgský súd pre ľudské práva podali osoby aj organizácie, no riešenie týchto podnetov nevidí v blízkej budúcnosti reálne. „Nemusia nás milovať, ale zdá sa, že bez nás to nejde,“ dodala na margo udalostí, ktoré prevalcovali za posledné obdobie naše zdravotníctvo.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári