Škola v Šarišských Michaľanoch, ktorá podľa súdu segreguje rómskych žiakov, sa proti rozhodnutiu odvolá.

ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY. Riaditeľka a učitelia v Základnej škole v Šarišských Michaľanoch nemajú náladu.

„Chystáme odvolanie. Trváme na tom, že nikoho nediskriminujeme, a už vôbec nie rómske deti. Skôr naopak. Snažíme sa im pomôcť,“ reaguje riaditeľka Mária Cvancigerová na rozsudok Okresného súdu v Prešove.

Počas školského roka majú prehádzať žiakov a vytvoriť nové triedy. Súd rozhodol, že oddelenými triedami pre rómske deti porušili zásadu rovnakého zaobchádzania.

Učitelia aj starosta tvrdia, že rómskym deťom sa v oddelených triedach viac venujú.

Štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová z SaS hovorí, že deti treba v triedach pomiešať tak, aby mali učitelia čas aj na rómske deti. Svojho syna by z triedy po premiešaní nezobrala, hoci vie, že by to nebolo jednoduché.

Základná škola v Šarišských Michaľanoch má 430 žiakov, z toho viac ako polovicu Rómov. Z 22 tried je dvanásť čisto rómskych.

Podľa prešovského okresného súdu ich budú musieť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zrušiť a vytvoriť nové, zmiešané.

„V rozbehnutom školskom roku je to nemysliteľné. Je to obrovský zásah do života detí i školy. Všetci rodičia sú proti - z jednej i druhej strany,“ tvrdí riaditeľka Mária Cvancigerová.

Segregáciu rómskych detí nemožno vydávať za snahu im pomôcť, ak naozaj nesmeruje k tomu, aby prekonali svoj hendikep, myslí si Peter Morvay

Čítajte komentár (piano) >>

Učitelia: Funguje nám to

Učiteľka Margita Dorková sa venuje rómskym deťom zo 41 rokov praxe rovných dvadsať. Bola pri tom, keď v Šarišských Michaľanoch zriadili prvú triedu výlučne s rómskymi deťmi.

„Ukázalo sa, že je to správne riešenie. Deťom sa môžeme venovať individuálne, tempo sme prispôsobili ich možnostiam. Zlepšila sa dochádzka, menej ich prepadávalo, oveľa viac sa naučili.“

Približne 230 rómskych detí, teda väčšina žiakov, denne dochádza do Šarišských Michalian z osady v Ostrovanoch. Základnú školu tam zrušili pred dvadsiatimi rokmi. Ostala len špeciálna.

Rodičia v Šarišských Michaľanoch sa vzbúrili proti zmiešaným triedam, spísali aj petíciu. Vyše sto detí vozia radšej do školy v Medzanoch, ďalšie do Sabinova a Prešova. Odišli aj viacerí učitelia.

„Deti z osady často nevedia po slovensky, väčšinou nemajú základné hygienické návyky, rodičia sa im málo venujú. V zmiešanej triede sú odsúdené na neúspech,“ argumentuje skúsená učiteľka.

Dnes má vláda prijať stratégiu pre integráciu Rómov do roku 2020. Dokument pripúšťa, že niekedy sa nedá vyhnúť oddeľovaniu, no iba ak je to dočasné a všetko smeruje k sociálnemu začleneniu.

Medzi hlavné ciele vo vzdelávaní je zaradené aj odstránenie segregácie v školách.

Napätie už cítia dlho

Starostu obce Vincenta Lešša rozhodnutie súdu nasrdilo. Leží doma v horúčkach a o rozsudku nevedel. Nariadená veľká rošáda v škole je podľa neho nereálna.

„O chvíľu máme zápis do prvého ročníka. Mám obavy, že väčšina bielych rodičov prihlási deti inde.“

Podľa starostu v zmiešaných triedach by tvorili väčšinu rómske deti. „Z učiteľov sa stanú bodyguardi. Ten, kto nepozná situáciu, nepochopí.“

Obyvatelia Šarišských Michalian sú na Rómov zo susedných Ostrovian nabrúsení.

Pred tromi rokmi dvaja chlapci z osady napadli a takmer na smrť ubili 65-ročného správcu futbalového štadióna, ktorý sa im snažil zabrániť v krádeži televízora.

Dôchodca prišiel o oko, utrpel viacnásobné zlomeniny lebky a kostí v tvári. Protestné zhromaždenie Slovenskej pospolitosti „proti rómskemu teroru“ polícia rozohnala.

Obyvatelia sa pridali na stranu extrémistov. Odvtedy sú vzťahy napäté.

Žalovať môžu aj ďalšie školy

Ministerstvo škole odkazuje, že musí počúvnuť verdikt súdu.

ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY. Rozsudok o škole v Šarišských Michaľanoch je prvým verdiktom o segregácii rómskych žiakov na Slovensku, hovorí Štefan Ivanco z Poradne pre občianske a ľudské práva
v Košiciach, ktorá podala verejnú žalobu. Pripúšťa, že zažalujú aj ďalšie školy.

Ivanco hovorí, že školám nechcú škodiť, ale spolupracovať s nimi. „Sme pripravení pomôcť pri desegregácii aj škole v Šarišských Michaľanoch.“

Škola podľa verdiktu súdu nedokázala, že by deti nediskriminovala.

„Aj keď podľa žalovaného prijaté opatrenia sledujú legitímny cieľ, získanie potrebných návykov a vedomostí pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, použité prostriedky tomu proporcionálne nezodpovedajú,“ píše sa v odôvodnení verdiktu súdu.

Základná škola v Šarišských Michaľanoch drží žiakov zo sociálne zaostalého prostredia v oddelených triedach.

„Takýto postup nepovažujeme za vhodný, pretože oddeľuje rómske detí od nerómskych žiakov neprirodzeným administratívnym zásahom,“ komentuje to Miroslav Pollák, splnomocnenec vlády pre rómske komunity.

„Rozhodnutie súdu je záväzné pre zriaďovateľa školy, ministerstvo môže iba prostredníctvom školskej inšpekcie overiť, či bolo vykonané,“ odkázalo škole ministerstvo školstva.

Anketa

Čo by ste spravili na mieste riaditeľky základnej školy v Šarišských Michaľanoch, ktorej súd prikázal zastaviť segregáciu rómskych detí?

Lucia Nicholsonová, štátna tajomníčka ministerstva práce, SaS

Súd mohol rozhodnúť okamžite, ale okamžité riešenie neexistuje. Pomohlo by, keby sa triedy zostavili správnym pomerom. Možno ich robiť menšie, rozdeliť školákov v správnom pomere, aby rómske deti mali individuálnejší prístup. Je ale pravda, že v minulosti keď boli zmiešané triedy, tak začali majoritní rodičia deti odtiaľ odhlasovali. Mám syna, ktorý ma 12 rokov a určite by som ho z podobnej triedy nevzala, ale asi by to nebolo jednoduché a nebola by som tým nadšená.

Miroslav Beblavý, poslanec SDKÚ

Pani riaditeľka musí predovšetkým rešpektovať rozhodnutie súdu. Nielen preto, že je záväzné, ale je aj správne. To, čo hovorí, je reálne riziko. Vyžaduje to, aby školám na takomto zmiešanom území bola poskytnutá intenzívna pomoc štátu, aby vedeli úspešne integrovať rómske deti. Aby integrácia viedla k lepšiemu vzdelaniu pre všetkých, nie k horšiemu vzdelaniu pre všetkých.

Dušan Čaplovič, poslanec Smeru

Rešpektujem rozhodnutie súdu, najmä keď nadopudne právoplatnosť. Je predovšetkým na zvážení pedagogického zboru a zriaďovateľa, ako bude postupovať. Či tak, ako to dokázali v Jasove, kde majú v škole zmiešané triedy a kvalitne to funguje. Deti rómskych rodín sú veľmi spokojné a napredujú, lebo majú kvalitné vzdelanie.

Irena Biharyová, šéfka organizácie Ľudia proti rasizmu

Teším sa, že vôbec prvýkrát na Slovensku k takémuto rozhodnutiu došlo. Ak hovoríme o tom, že segregácia je protiprávna, tak nepovažujem za prijateľný argument konať protiprávne, aby som nestratila študentov. Pointa je v tom hľadať princípy inkluzívneho vzdelávania a nie konať protiprávne, aby sme chránili, či dosiahli nejaký vyšší záujem.

Ladislav Oravec, nadácia Milana Šimečku

Situácia v oblasti vzdelávania Rómov nemá jednoduché odpovede. No akákoľvek je situácia, o ľudských právach sa nevyjednáva a akákoľvek segregácia vždy bola a bude zlá. Verím, že škála riešení a možností je veľká. Najväčší deficit je v tom, čo všetko pre tie deti nerobíme a potom sme niekedy v situácii, keď už dobré riešenia neexistujú. To môže byť situácia pani riaditeľky. Ale treba sa aj pýtať, čo sa robilo v minulosti v škole, v obci, v susednej obci v Ostrovanoch. Ako veľmi sa niekto snažil zabrániť tomu, aby sme dospeli až do súčasnej situácie.

Rudolf Chmel, podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny, Most- Híd

Dvadsať rokov ignorovania sociálnej vylúčenosti Rómov nemožno vyriešiť naraz. Je to však dnes najakútnejší sociálny, politický aj ekonomický problém Slovenska. Okrem strany Most-Híd problematiku menšín nemá nikto vo svojom programe. Pani riaditeľke školy odporúčam tlačiť na všetkých, ktorí sa doteraz len tvária, že ich táto problematika zaujíma.

jkr, jgl, trs

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári