Dôvod je prozaický. Farmy museli investovať do obohateného klietkového chovu podľa európskej smernice. Zvýšené náklady a často aj nižšia produkcia sa premietla v cene vajec.
PREŠOV. Väčšina zákazníkov šomre na ceny. Niektorí sa pri nákupoch nevedia zorientovať v tom, aké vajcia vlastne kupujú.
„Pravidelne vykonávame kontroly a s výnimkou januára, keď sme museli z obchodnej siete vyradiť dve veľké zásielky z Poľska, sa žiadne zásadné nedostatky nevyskytli,“ povedal nám riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVaPS) v Prešove Vladimír Gašpar.
Vedúca oddelenia hygieny potravín Kvetoslava Balčáková nám potvrdila, že len málokedy nájdu pochybenia. Zväčša ide skôr o malé obchody, nie o reťazce.
„Strážia si preukazovanie pôvodu vajec, lebo sankcie sú vysoké. Keď to vedia, môžu si prípadné nedostatky nechať refundovať od chovateľov alebo dovozcov. Pokuty sa pohybujú od 100 eur do jedného milióna. Závisí to od zdravotného, alebo kvalitatívneho nedostatku, ale aj od množstva vajec,“ uviedla Balčáková.
Spotrebitelia ich môžu reklamovať
Mnoho ľudí ešte stále nevie, ako majú byť vajcia správne označené a podľa čoho si majú vybrať. Potvrdzuje to aj skúsenosť Marty Sedlákovej.
„Pri víkendovom nákupe som kúpila 30 vajec. Keď som ich doma rozbalila a chcela použiť do varenia, zistila som, že na škrupine nie je žiadne označenie, boli malé, žĺtky mali takmer biele a bielky skoro ako voda. Nezdali sa mi. Nevedela som, čo s tým robiť, tak som ich vyhodila,“ opísala svoju skúsenosť priznávajúc, že pri nákupe rozhodla cena vajec a nevšimla si ani ich označenie.
Podľa Balčákovej je v takých prípadoch vhodné tovar reklamovať, alebo dať podnet na prešetrenie. „Keby nás bola informovala, mohli sme overiť, či boli zdravotne bezpečné. V rámci spotrebiteľských práv si mohla v reťazci uplatniť reklamáciu. Ak mali označenie S, tak je jasné, že boli malé a mohli byť aj zdravotne v poriadku,“ vysvetlila nám Balčáková.
V istom malom obchode s potravinami v centre Prešova nám naopak vedúca predajne povedala o inej skúsenosti. Vajcia totiž nepredávajú vo veľkom, ale balia ich do papierových vrecúšok.
„Väčšina zákazníkov nás žiada o informáciu o ich pôvode aj dodávateľovi. Vieme im na to vždy odpovedať,“ uviedla.
Zredukujú rodiny spotrebu vajec?
Väčšina ľudí hromží na zvyšujúce sa ceny. V súčasnosti stojí v obchodoch 10 vajec od 1,45 do 1,70 eura. Nie je vylúčené, že pred sviatkami bude stáť 10 vajec aj dve eurá. Produkcia je o niečo nižšia, čo súvisí s tým, že chovatelia museli investovať do klietok, prípade im zväčšiť životný priestor na 750 centimetrov štvorcových. Mimochodom, náklady na jednu klietku sa pohybujú okolo 15 eur.
„Pred sviatkami obchody vždy zvýšili cenu a urobia to aj teraz. Aspoň sa majú na čo vyhovoriť a tú vyššiu cenu už ponechajú. Budem ich jesť menej a aj piecť menej koláčov,“ povedala nám Marta Janigová.
„My chováme sliepky doma na dvore. Viem porovnať, ako má vyzerať žĺtok z voľného chovu a v obchode som ešte také nekúpila,“ podotkla Irena Šikorská z Lipian. Podľa nej by malo také biovajce stáť najviac 15 centov.
Ako majú byť vajcia označené?
V praxi by mali byť balenia vajec označené asi takto:0 sa označuje ekologický chov
1 chov vo voľnom výbehu
2 chov na podlahe
3 chov v obohatených klietkach
kód je SR
identifikačné číslo: má obsahovať skratku okresu a poradové číslo prevádzkarne
Zoznamy je možné nájsť na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v sekcii prevádzkarne pre nosnice.
Príklad označenia:
3 (chov v klietkach)- SK (kód krajiny)- KK -6-1 (kód okresu a číslo prevádzkarne).
Označenie veľkosti vajec:
S - pod 53 gramov
M- od 53 do 62 gramov
L- od 63 do 72 gramov
XL- nad 73 gramov
ak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári