Dlh Prešova vzrástol takmer štvornásobne

Časť poslancov hovorí o katastrofickom scenári pri úveroch mesta, podľa primátora patrí Prešov medzi najlepšie hospodáriace krajské mestá.

Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

Aké má Prešov dlhy? Úverovou zadlženosťou mesta sa dnes zaoberali prešovskí poslanci. Časť z nich hovorí o katastrofickom scenári, podľa primátora patrí Prešov medzi najlepšie hospodáriace krajské mestá. Súčasný stav úverového dlhu je takmer 22 miliónov eur. Na úrokoch mesto vlani zaplatilo 541-tisíc eur.

PREŠOV. So správou o úverovej zadlženosti mesta neboli poslanci spokojní. Prednostovi uložili, aby ju prepracoval a opätovne predložil na najbližšie zasadnutie.

Od hlavného kontrolóra požadujú písomné stanovisko a od radnice prijatie opatrení na zníženie úverovej zaťaženosti.

Podľa predloženého materiálu je úverová zaťaženosť vo výške 21,732 mil. €, čo predstavuje 44,45-percentnú zadlženosť vo vzťahu k bežným príjmom. Zákon hovorí, že pri 60-percentnej zadlženosti nastupuje nútená správa.

Pre porovnanie, v roku 2006 malo mesto požičaných 5,6 mil. € (15,39 %). Prudký nárast nastal v roku 2009, keď dlh vzrástol z necelých desiatich na vyše 19 miliónov eur (40 %).

Mesto má v súčasnosti požičaných z bankových inštitúcií deväť dlhodobých investičných úverov.

Smer: Skutočný dlh presahuje 70 percent

Fakty

Vývoj dlhov

V roku 2004 bola úverová zaťaženosť necelých 8 mil. €, čo predstavovalo 26,23 percenta úverovej zaťaženosti na bežné príjmy roku. V nasledujúcich rokoch boli čísla nasledovné:

2005: 6 916 949 € (21,82 %)

2006: 5 605 457 € (15,39 %)

2007: 5 759 154 € (14,88 %)

2008: 9 917 214 € (23,87 %)

2009: 19 040 677 € (40 %)

2010: 22 272 962 €(46,76 %)

2011: 21 731 958 € (44,45 %)

Opoziční poslanci tvrdia, že miera zadlženia je v skutočnosti v Prešove vyššia.

Miroslav Benko (Smer-SD) povedal, že v zmysle nového zákona o rozpočtovej zodpovednosti treba zarátať do dlhovej služby aj úver z banky cez Štátny fond rozvoja bývania ŠFRB za cca 2,79 mil. €, peniaze za opravy ciest (800-tis. €), vrátanie peňazí za priemyselný park pre SARIO (700-tis. €) i nezaplatené faktúry (300-tis. €).

S týmito prostriedkami mu vyšla suma vyše 26,3 mil. €, čo predstavuje 53,83-percentnú zadlženosť. „Po odpočítaní transferov za prenesené kompetencie z príjmovej časti by bolo percento zadlženie ešte vyššie: 71,21 percenta. Taká je pravda,“ povedal.

Alexander Ernst (Smer-SD) primátorovi odkázal, že za jeho pôsobenia stúpla úverová zaťaženosť niekoľkonásobne: „Stále čakám, že sa začnú napĺňať vaše slová o efektívnosti.“

Pravica: Úroky sú hrôzostrašné

Predsedníčka pravicového klubu Andrea Turčanová (KDH) poukázala na to, že ešte v roku 2006 malo mesto požičaných cez úvery 5,6 mil.€, v nasledujúcich rokoch to číslo prudko vzrástlo.

Za „hrôzostrašné“ označila peniaze, ktoré mesto vlani zaplatilo len na úrokoch. Vyše päťstotisíc eur. Nepozdávalo sa jej ani rozloženie splátky istín.

„V tomto roku sú to dva milióny, ale dedičstvo, ktoré zanecháme bude vyššie. V roku 2018 bude nutné splatiť vyše štyroch miliónov eur. Je to minimálne vztýčený prst pre vedenie mesta,“ dodala.

Jej kolega z klubu Vasiľ Janko (SDKÚ-DS) si pomohol bonmotom. Ak mesto nezredukuje požiadavky, tak podľa jeho slov „naše dlhy dokáže eliminovať len blížiaci sa asteroid“.

Nezávislí: Peniaze sa neprejedli

Predsedníčka klubu nezávislých Štefánia Andraščíková bola miernejšia: „Odzneli silné slová o katastrofálnej situácii a katastrofických scenároch. Je to zdvihnutý prst, lebo situácia mesta čo sa týka úverovej zaťaženosti nie je uspokojivá. Ale zas nemaľujme čerta na stenu. Pravda bude niekde uprostred.“

Ako konštatovala, Prešov nie je jediné mesto, ktoré žije z požičaných peňazí. „Pozerajme na to racionálne. Nie je potrebné ani hovoriť o katastrofe, ani situáciu zľahčovať.“

Andraščíková dodala, že pri súčasnom vývoji netreba mať obavy, že mesto finančne neprežije rok 2018: „Prežijeme. Tak ako celé Slovensko i celá Európa.“

Podporil ju aj kolega z klubu, viceprimátor René Pucher (nez.), podľa ktorého „všetky peniaze boli využité zmysluplne, úvery sa neprejedli“.

Hlavný kontrolór Milan Tkáčik sa vyjadril v tom duchu, že údaje uvedené v správe sú korektné. Vychádzať treba zo zákona, platného v tom čase.

„Podmienky, či mesto spĺňa 60-percentnú zadlženosť sa posudzujú v čase, keď sa prijíma úver... Ak nový zákon bude posudzovať, že transfery sa nebudú počítať do príjmov, budeme to potom posudzovať takto. ŠFRB sa nikdy nepočítal do dlhu, ani bežné záväzky sa doposiaľ nikdy nerátali do dlhovej služby,“ povedal hlavný kontrolór.

Podľa primátora je súčasná situácia mesta dobrá, pomôcť by jej mal ešte odpredaj priemyselného parku IPZ.

Hagyari: Sme v pohode, patríme k najlepším

Po búrlivej rozprave týkajúcej sa finančnej zaťaženosti mesta sme sa porozprávali s primátorom Pavlom Hagyarim (nez.). Pýtali sme sa ho na stav peňazí, pôžičiek a celkovú finančnú situáciu Prešova.

Aká teda je úverová zaťaženosť mesta?

- Mesto je v pohodovej úverovej situácii, v rámci ústavného zákona o dlhovej zodpovednosti. So 44 percentami patríme medzi najlepšie krajské mestá. Problémov v meste je výrazne viac, ako máme peňazí. Musíme sa teda rozhodnúť, či ich chceme riešiť, alebo nie. Vieme splácať dlhodobé úvery. Celý svet žije na dlh, otázkou je, aby bol adekvátny a splatiteľný. Mesto nemá problém, akonáhle predáme priemyselný park IPZ, čo by malo byť v priebehu tohto roka, situácia sa ešte zlepší. Aj tak si však treba povedať, čo chceme robiť. Parkoviská, škôlky, obchodné centrá, cesty, to všetko potrebujeme riešiť. Potom sa spýtam poslancov, z čoho to chcú urobiť?

Splácanie úverov je nastavené tak, že v roku 2018 výrazne vzrastie. Prečo? Spoliehate sa na to, že časť dlhov dokáže mesto splatiť skôr?

- Našim najväčším problémom, z hľadiska úverovej zaťaženosti, je priemyselný park IPZ, čo je vec ešte bývalého primátora a vtedajšej aktívnej účasti poslancov Smeru a KDH. Tým, že sme IPZ vyriešili, do dvoch rokov v ňom bude pracovať dvetisíc ľudí a priemyselný park predáme, vyriešime aj podstatnú časť úverovej zaťaženosti a sme v totálnej pohode. Treba byť zodpovedný, ale neporušujeme žiadne pravidlá.

V rozprave odznelo, že ak by sa posudzovali dlhy podľa nového zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak je reálna úverová zaťaženosť nad 70 percent.

- Je to poloklamstvo. Súčasný zákon ŠFRB, ani bežné záväzky nezahŕňa do dlhovej služby. Spýtam sa, kto hlasoval napríklad za to, aby sa opravili cesty? Poslanci. To, čo odhlasovali, teraz kritizujú. Rozhodnime sa, chceme to, či nechceme? Máme nastavený rozpočet tak, že je vyrovnaný. Nevyrovnaný je len časový príjem peňazí. V priebehu polroka nebudeme mať problém so zaplatením záväzkov.

Má mesto v súčasnosti hotovosť, keď minule neprešlo schválenie kontokorentného úveru?

- Kontokorent by nám asi pomohol, ale na to nie je vôľa, mám pocit, že sa hrajú zbytočné politické tance. No rokujeme s dodávateľmi a vyzerá, že dohodneme odklad splatnosti.

I keď najväčšia časť peňazí išla na IPZ, kde sa minuli zvyšné peniaze z úverov?

- Bola to napríklad cesta Okružná, Družstevná, potom základné školy, rekonštrukcia PKO, kancelária prvého kontaktu, športoviská ako na Šmeralovej a viaceré ďalšie investície.

Pri základných školách mesto zaplatilo veľa prostriedkov za neoprávnené výdavky a práce navyše. Oplatili sa tieto rekonštrukcie? Prinášajú už nejaký finančný efekt mestu?

- Áno. Úspora na energiách je od 30 do 40 percent. Teda sú to ideálne podmienky pre investovanie. Keď mesto dostane 90 percent peňazí grátis, môžem povedať len veľká vďaka Európskej únii a manažmentu, ktorý prostriedky zabezpečil. Bez týchto peňazí v živote tieto školy neopravíme.

frkl