PREŠOV. Bol najstarším aktívnym čitateľom prešovskej knižnice. Pred štyrmi rokmi dopísal cennú publikáciu, oficiálne nikde nevydanú, o tom, ako sa menili názvy ulíc v Prešove.
Vždy to bol človek s pevným postojom, ktorý sa ho nebál dať najavo. Ako dopisovateľ prispieval do viacerých periodík, vrátane Korzára.
V mladosti sa venoval športu, pôsobil aj na poste vedúceho odboru školstvu a kultúry MNV, odkiaľ ho v roku 1968 vyhodili. Prešiel do Podniku výpočtovej techniky ako analytik a programátor, kde pracoval do dôchodku.
V seniorskom veku bol mimoriadne aktívny. Zaujímal sa o šport, kultúru, lokálnu i veľkú politiku a o históriu. Napísal desiatky článkov (nielen) o týchto témach. Venoval sa zločinom komunizmu, i prešovským špecifiká.
Významným Keseličkovým počinom bolo usporiadanie historických názvov ulíc Prešova, ktoré spracoval v publikácii Prešovské ulice - kedysi a dnes.
Jeho záber bol široký. Keď sme s ním robili pred niekoľkými rokmi rozhovor ako s najstarším čitateľom, mená obľúbených autorov sypal z rukáva: Solženicyn, Tatarka, Mňačko, Stodola, A. London, Hailey, Čapek, G. de Maupassant, I. Stone, Páral, Feldek, K. Roberts, Rybakov, Ponická, Šimečka, Satinský, Filan...
Hoci sa nebránil novým technológiám, veď sám písal na počítači a použival internet, za najlepšieho priateľa človeka považoval knihu: "Televízor ani internet do vlaku či autobusu na dlhšie cestovanie so sebou nevezmeš, ani na pláž cez dovolenku. Ale knihu stačí strčiť pod pazuchu a v príhodný čas ju otvoríš a čítaš.“
S manželkou vychoval B. Keseličko syna a dve dcéry. Vnúčatá, ktoré zbožňoval, sa vydali v jeho šľapajách.
Belo Keseličko, typický predstaviteľ „starej školy“ s citom pre spravodlivosť, bol príkladom toho, ako sa dá byť aktívnym aj na dôchodku. Nikdy nestrácal optimizmus, úsmev, ale ani svoje pevné postoje.
Česť jeho pamiatke!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
