Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára
Znovu ju predviedli farníci z Prešova - Nižnej Šebastovej, nechýbali autentické scény, ani zaslzené oči divákov pri záverečných scénach ukrižovania v Záhrade umenia.
PREŠOV. Živá krížová cesta v podaní ochotníkov mala štrnásť zastavení. Začala pri radnici odsúdením Ježiša Krista na smrť.
Ježiš následne berie kríž na svoje plecia a prejde s ním na pomyselnú Golgotu. Po ceste padá pod krížom, stretáva Matku, Šimon z Cyrény mu pomáha niesť kríž, Veronika mu podáva šatku, Ježiš napomína plačúce ženy a tretíkrát padá pod krížom.
Strhnú z neho šaty a pribijú na kríž vedľa lotrov. Na kríži zomiera. Ježiša snímajú z kríža a posledným zastavením je pochovanie.
S Ježišom by nemenil
Aj tento rok biblický príbeh zaujal davy ľudí. Prišli takmer štyri tisícky Prešovčanov, teda o niečo menej než vlani, diváci boli disciplinovaní.
„Problém nebol nijaký,“ povedal Štefan Potocký z Ľubotíc, jeden z usporiadateľov, ktorý si v minulosti zahral aj veliteľa vojakov.
Jeho brat Martin sa tretí rok predstavil ako Barabáš. Keďže má bratu, opýtali sme sa ho, či by nemenil s kolegom, ktorý hral Ježiša. „Nie. Obdivujem ho, ale nezávidím mu,“ povedal tento dobrovoľník.
Na margo živej krížovej cesty dodal: „Má to svoj účinok. Ide o to, aby sme priniesli tento príbeh pre širšiu verejnosť.“
Bičovanie je naozaj bolestivé
Hlavnú úlohu po piaty raz odohral 25-ročný ochotnícky herec z Nižnej Šebastovej Marek Marcin. Prezradil, že na začiatku mu bola veľká zima.
Zaujímalo nás, ako je to pri autentických scénach bičovania. Ujde sa mu aj skutočná rana? „To áno. Bolelo to. To bičovanie je najhoršie.“
Už na samotnom kríži sa cítil lepšie, davy ľudí však nevnímal. Aj duchovné prežívanie príbehu muselo ísť občas bokom.
„Treba sa sústrediť na texty, na jednotlivé zastavenia,“ vysvetlil Marcin, ktorý sa v tejto role zrejme ocitne aj o rok.
„Počas tých piatich rokov sa každý z nás zlepšoval, preto je nám teraz jednoduchšie pripraviť krížovú cestu. Každý už približne vie, čo má robiť, skôr to nacvičíme,“ povedal o predstavení, ktoré je každoročne silným zážitkom pre divákov všetkých generácií.
Diváci predstavenie ocenili
„Každý rok tu chodím. Je to podľa Písma - všetci vieme ako sa to skončí. Zdá sa mi, že hercom teraz musí byť chladno,“ povedal Prešovčan František Konečný.
Mladší návštevník Lukáš Petráš komentoval krížovú cestu slovami: „Je to pravdivé a je dobré, že sa to v Prešove robí.“
Podobný názor mala aj Vladimíra Pohorelcová, podľa ktorej je podstatné, „aby si to ľudia pripomínali nielen v kostoloch, ale že je to súčasť života“.
Autentické scény za príliš drsné nepovažovala: „Nevyrovná sa to tomu, čo skutočne Ježiš musel prežiť.“
Janka Šimková z Nižnej Šebastovej vzala tretí raz na živú krížovú cestu aj dcéru Barborku. „Niektoré scény sú priveľmi autentické, preto sme radšej ďalej od celého diania,“ uviedla.
Malá Barborka mala pri otázke, ako sa jej páčilo divadlo, jasno: „Dobre.“
Predstavenie sa páčilo aj mladej Prešovčanke Darine Peregrínovej: „Je to verne zobrazené a obdivujem ich, že to tak dobre spravili. Je to kvalitne odvedená práca. Veľa to pre mňa znamená aj po duchovnej stránke, pretože som veriaca.“
Živú krížovú cestu hrajú dobrovoľníci každý rok, vždy na Veľký piatok. Premiéru mali v Nižnej Šebastovej, pre obrovský záujem ju však presunuli do centra Prešova.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
