Počas Veľkonočnej nedele navštevovali miestne chrámy. Ranné bohoslužby sa končili tradičným posväcovaním veľkonočných jedál.
SVIDNÍK. Týždeň po katolíckej Veľkej noci si najvýznamnejšie sviatky roka pripomínajú pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia Juliánskym kalendárom. Ich radostnej oslave predchádzal štyridsaťdňový pôst.
Vo Svidníku sa nedeľné ranné bohoslužby konali v chráme Svätej Trojice a v drevenom chráme svätej Paraskievy. Po liturgii nasledovalo posväcovanie jedál. Veriaci sviatky Kristovho zmŕtvychvstania trávia v kruhu svojich rodín a na liturgiách aj počas nasledujúcich dní.
„Slávime tie isté sviatky ako naši bratia katolíci, ale riadime sa Juliánskym kalendárom. Podľa môjho názoru je presnejší, keďže ho používa aj NASA. Vo veľkonočnom košíku máme tradične hrudku, vajíčka, slaninku a paschu,“ hovorí Peter Jancura.
Na posvätené veľkonočné pochúťky sa počas nedeľnej bohoslužby tešili aj deti s vlastnými košíkmi. „Máme tam salámu, vajíčka, dobrôtky, ale nie sladkosti. S košíkom mi pomohla mamka,“ povedala Alexandra Lipinská.
Christos voskrese - Kristus vstal z mŕtvych
Pre pravoslávnych veriacich, ako aj pre všetkých kresťanov, je Veľká noc - Pascha sviatok sviatkov, slávnosť všetkých slávností. „Ako hovorí apoštol Pavel, nebyť vzkriesenia, všetko by padlo a bolo by daromné, aj naša kázeň a viera. Tento sviatok nám dáva základ nášho spasenia,“ povedal správca pravoslávnej farnosti vo Svidníku o. Ján Sovič.
Veľkonočné jedlá a zvyky sú podľa Soviča doplnky, ktoré majú znásobovať prežívanú radosť. „Pascha je pre nás sám Christos vykupiteľ. Radosť zo vzkriesenia sa nekončí po troch dňoch. Vzkriesenie je pre nás tok živej viery, ktorú Christos sľuboval,“ pripomína Sovič.
Aj ďalšie dni Svätého týždňa sú spájané s návštevou chrámov. „Po štyridsiatich dňoch pôstu je opäť možné jesť mäso. Po celý týždeň sa v chrámoch slúžia liturgie ako vo Veľkonočnú nedeľu,“ dodal Sovič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
