PREŠOV. Kritický pohľad na surové mlieko od veľkého počtu zvierat, ktoré sa zhromažďuje v mliečnych automatoch, má profesorka Oľga Burdová z Ústavu hygieny a technológie mlieka Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach.
„Nie som ich zástancom. Môžu tam byť skryté zdravotné problémy, ktoré sa denne u zvierat nevyšetrujú. Je to biologický materiál, mikróby sú potvory,“ uviedla.
Podľa nej je rizikom, ak konzumenti nerešpektujú návod a po zakúpení mlieka alebo pred jeho konzumáciou ho neprevárajú: „Obávam sa toho, že na koho potom padne Čierny Peter, keby sa náhodou niečo stalo. Dúfam, že sa nič nestane.“
Hrozí aj zápal mozgových blán
Riziko je v tom, že dojnica, ktorej mlieko je v nádrži spolu s mliekom od ďalšieho veľkého počtu kráv, sa môže zdať relatívne zdravá: „Ale nie je nikde napísané, že zajtra nebude mať nejakú listériu alebo stafylokok.“
Baktérie z čeľade stafylokokov tvoria toxíny a môžu vzniknúť zdravotné problémy. Toxíny sa už nezničia ani po prevarení. Ním sa zničia iba mikróby, ktoré ochorenie priamo nevyvolávajú.
Mikróby však majú v priebehu 24 hodín možnosť vyprodukovať veľké množstvo toxínov, ktoré ochorenie môžu vyvolať.
Choroba sa v tomto prípade môže prejaviť silnými hnačkami. Pri listerióze to môže byť až zápal mozgových blán, ochorenie má v počiatočnom štádiu príznaky chrípky.
Mikróby sa množia v teple
Odborníčka je preto pri konzumácii takéhoto mlieka opatrná a osobne verí tepelnému ošetreniu: „Mali sme skúsenosti, že mamička mlieko kúpila, mala dieťa v kočiari a rovno do pohára mu toho mlieka načapovala. Ja sa toho hrozím.“
V zbernej nádrži, kde sa mlieko uskladňuje, je nazhromaždené mlieko od desiatok kráv. Na dojnici ihneď nie je vidieť, že je chorá a nedá sa mlieko od nej vyselektovať. V prípade klasickej mastitídy dojič príde na to, že krava nie je zdravotne v poriadku, že ju bolí vemeno a mlieko je zmenené a v tom prípade ju nedojí.
„Lenže tie príznaky sú v začiatku skryté. Nechcem to zakázať, len apelovať na ľudí. My sme živý organizmus, rovnako aj zvieratá a sme vystavení riziku jeden od druhého,“ vysvetľuje profesorka veterinárneho lekárstva Burdová.
Pri tepelnom ošetrení mlieka sa znižuje riziko o 90 percent. Dôležité je, aby prvovýrobca mlieko po nadojení do 150 minút rýchlo vychladil na teplotu od 4 do 7 stupňov Celzia: „Ten mikrób, aj keby sa tam dostal, nebude sa rozmnožovať a vytvárať toxín, lebo na to potrebuje teplo.“
Bača z Torysy, ktorý sa roky venoval tomuto remeslu tvrdí, že vždy pil surové mlieko, ale iba od jednej kravy: „Od takej, ktorej zdravotný stav som poznal.“
Hospodár mlieko neprevára
Majiteľ dvoch automatov s mliekom, súkromne hospodáriaci roľník František Kijovský z Medzian (okres Prešov) uviedol, že takto predávané mlieko si našlo stabilnú klientelu: „Ja ho nepreváram, pije ho aj môj malý syn.“
Ako dodal, „u nás nadojené mlieko tečie potrubím priamo do chladiarenského zariadenia. A mliečne predajné automaty máme tak zabezpečené, že ak chladenie vypne, nie je možné zo stroja mlieko kúpiť. Každú chybu nám stroj ohlási esemes správou a môžeme urobiť ihneď nápravu.“
Veterinári robia pravidelné kontroly
Hygienici z Regionálnej a veterinárnej potravinovej správy (RVPS) v Prešove raz ročne kontrolujú mliečne automaty a odoberajú z nich vzorky.
„Dozeráme na to, aby spĺňali zákonné kritéria, aby bolo mlieko získané a prepravované hygienickým spôsobom a aby bolo vychladené na teplotu, ktorá zabraňuje rozmnožovaniu mikróbov,“ uviedla Kvetoslava Balčáková z RVPS v Prešove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
