Rodičia trojročnéhoAlexa s detskou mozgovou obrnou túžia po tom najobyčajnejšom a zároveň najdojímavejšom na svete. Počuť z Alexových úst slovo mama, otec. A vidieť ho chodiť.
PREŠOV. Alexko Habočík má 3 roky. Nielenže nevie chodiť, ale ani plaziť sa. Nepodrží dlho ani hračku v ruke. Vie sa len pretočiť na bruško. Ale zato sa dokáže nádherne usmievať.
Narodil sa predčasne, bol drobný. Vážil iba 700 gramov, meral 33 centimetrov. „Veľmi sme po ňom s manželom túžili, ale ten skorý príchod na tento svet nás zaskočil,“ spomína jeho mamka, 33-ročná Martina.
Chlapček sa narodil po cisárskom reze. „Bol extrémne nezrelý, museli ho resuscitovať. Plakala som a modlila sa, aby to dobre skončilo,“ rozpráva svoj príbeh matka.
V tom čase netušila, koľko sĺz a síl ich bude stáť starostlivosť o dieťa. Lekári manželov varovali, že sa môže stať to najhoršie.
„A vtedy sa začal náš boj o prežitie.“ Alex za svoj krátky život už zvládol toho veľa. Trikrát transfúziu krvi, dopĺňanie bielych krviniek, plazmy, febrilné kŕče.
Až po 86 dňoch začal sám dýchať: „Bola som rada. No najšťastnejšia som bola vo chvíli, keď mi ho dali prvý raz na ruky. Skoro po 3 mesiacoch som si ho mohla k sebe pritúliť.“
Rehabilitačný pobyt poisťovňa neprepláca
Pred rokom a pol Alexovi diagnostikovali detskú mozgovú obrnu. Denne s ním jeho mama cvičí. Vďaka pomoci dobrých ľudí absolvovali dvakrát rehabilitačný pobyt v Piešťanoch.
„Posilňovacie cviky mu veľmi pomohli. Po nich akoby ožil. Je vnímavejší, telo má pevnejšie,“ pochvaľuje si mladá žena. Problém je však v tom, že takýto program by mal absolvovať až trikrát ročne. Žiadna zdravotná poisťovňa ho však neprepláca.
A finančné možnosti rodiny na to nepostačujú. Chýbajú im aj peniaze na rehabilitačný kočiar, ktorý rastie s dieťaťom: „Žiaľ, napriek tomu, že manžel pracuje, nemôžeme si ho dovoliť,“ smutne uzatvára M. Habočíková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
