Neuveriteľne vitálny, čulý, vnímavý, bystrý a so spôsobmi hodnými šľachtica. Reč je o Emanuelovi Šmídlovi zo Sabinova, ktorý sa práve dnes dožíva stovky! Napriek úctyhodnému veku nielenže šoféruje svoje auto, ale trúfa si aj na lietadlo.
SABINOV. Prežil druhú svetovú vojnu i peklo koncentračného tábora. Pochoval dve manželky i dcéru. Napriek tomu všetkému dokáže naliať optimizmus všetkým tým, s ktorými sa stretne.
Žiadne útrapy na ňom nezanechali stopu. Jeho psychika je i v stovke ako zo železa.
Úsmev na tvári mu nemizne, je zdravý ako repa, neberie žiadne lieky, ohybný je ako mladík. Nepotrebuje okuliare.
Storočný Emanuel Šmídl často sadá za volant svojho auta a bez problémov brázdi cesty v okolí Sabinova i Prešova.
Tento ohromne sympatický muž navyše pilotuje lietadlo a dokonca plánuje aj zoskok padákom.
„Niektorí mi to odporúčajú, iní odhovárajú,“ smeje sa. Prvý raz sedel v kokpite v roku 1938. Naposledy letel ako kopilot pred niekoľkými mesiacmi, tohto leta sa chystá zas. „Bez lietania by som neprežil,“ vraví. Na všetky lety má potvrdenia.
Bol v koncentráku
Pán Šmídl sa narodil 7. mája 1912 v Novom Kníne ešte za Rakúsko-Uhorska. Vyučil sa za strojného mechanika, neskôr narukoval do Chebu. Tam bol mechanikom pri 1. Leteckej peruti.
„V Sabinove vznikol cyklistický prápor,“ spomína na časy, keď sa dostal do malého mesta pri Prešove. Po vojenčine tu zostal. V 30. rokoch 20. storočia mal v meste obchod.
Za druhej svetovej vojny sa ako člen ilegálneho výboru protifašistických bojovníkov dostal do rúk Nemcov. Prezradili ho zradcovia, fašisti ho zatkli a odvliekli do koncentračného tábora Ravensbrück.
Napriek tejto nelichotivej etape života necítiť v ňom ani štipku zatrpknutosti. V koncentráku robil mechanika. Opravoval písacie stroje, dostal sa aj do komanda letectva, kde sa stavali nové lietadlá.
Zrejme práve tam sa u neho zrodila láska k lietaniu. Aj vďaka tomu dnes stoja hangáre na letisku v Ražňaňoch, ktoré tento čiperný muž neskôr pomáhal stavať so svojimi kamarátmi, rovnakými nadšencami pre lietanie.
Nikdy neplatil pokutu
Po vyslobodení z koncentráku sa vrátil k svojej známosti do Sabinova. „Ťahalo ma to na východ. Dôvodom bola moja milá, ktorá mi porodila syna. Šli sme na úrad a dali všetko do poriadku,“ spomína.
Po vojne si znova založil živnosť, otvoril mechanickú dielňu. Tú však v roku 1949 komunisti zoštátnili. Angažoval sa však v Červenom kríži, preto mohol rozbehnúť ďalšiu činnosť. Kúpil s kamarátmi sanitku, jazdil na nej a robil garážmajstra. V tom čase to bolo iba druhé sanitné vozidlo v meste.
Neskôr začal pracovať ako revízny technik tlakových nádob a ústredného kúrenia, v tejto pozícii zotrval až do sedemdesiatky.
Svoje záľuby však nezanechal. Až doteraz ho láka lietanie, šoférovanie auta je pre neho samozrejmosť.
Nikdy nezaplatil žiadnu pokutu, všetky doklady od auta má uložené v puzdre, aby sa nepoškodili. „Keď ma zastavia policajti, vždy vravia, že som vzorný vodič,“ usmieva sa.
Pred niekoľkými mesiacmi sa pán Šmídl oženil s dlhoročnou partnerkou. Tá, žiaľ, nedávno zomrela. V súčasnosti býva pri svojom synovi, má ešte jednu dcéru. A viacero vnúčeniec, ktoré mu robia radosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
