Záchvev zeme zažili dedinčania zo Sedlísk a Tovarného. Zemetrasenie v týchto končinách ich vytrhlo z pokojného spánku, hýbali sa poháre i menší nábytok. Niektorí mali pocit, že im padá strecha na hlavu.
TOVARNÉ/SEDLISKÁ. Ľudia z dedín pri Vranove zažili zemetrasenie. Správa z Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) hovorí podľa predbežných údajov o tom, že lokálne magnitúdo zemetrasenia bolo 2,2.
Nikto z obcí nevedel, čo sa deje. „Bola som doma. Zatriasla sa zem i dom. Chodila som po izbách, či niečo nespadlo. Potom som zašla k susedom, či pocítili to isté. Bola to asi Božia moc. Na stene sa urobil prasknutý pásik,“ povedala nám Helena Blišáková (71) z Tovarného.
Zemetrasenie pocítil aj Stanislav Vojtko (45) z tej istej obce. „Pozeral som televízor a DVD prehrávač mi prešiel z jednej strany na druhú. Nedávno mi zomrela mamka, tak som si myslel, že ona mi dáva nejaké znamenie, takže som sa vôbec nebál.“
I chlapi v krčme zaznamenali veľký tresk. „Poháriky si pohli. Jedny dopredu, druhé dozadu. Omietka trošku spadla. Vzadu je posilňovňa, mysleli sme najprv, že spadla nejaká veľká činka. Trvalo to len pár sekúnd. Mnohí hovorili, že to bolo nadzvukové lietadlo, ale od lietadla sa netrasie zem,“ povedal nám krčmár Ľubomír Jevický (48) z Tovarného.
Zemetrasenia minulý týždeň boli v pondelok i v stredu. „Prvé som nepocítil, spal som, ale druhé už áno. Nebojím sa, že to bude znova, pretože za 48 rokov, čo tu žijem ešte zem netriaslo. Pokiaľ nič nepadá, tak je dobre. Neďaleko máme sopku Vihorlat, takže všelijaké boli debaty. Škody neboli takmer žiadne,“ zdôraznil Ľ. Jevický.
Ani starostka Tovarného Kvetoslava Mižáková (nez.) nevedela, čo sa deje.
„Prvé zemetrasenie bolo v pondelok ráno. Bolo 5 hodín a 5 minút. Mala som pocit, že sa so mnou pohla posteľ. Myslela som si, že to bolo nadzvukové lietadlo, pretože to bol taký výbuch. V stredu večer o 19.20 sa to zopakovalo. A hneď dvakrát, ale druhý bol už slabší otras. Nebolo to také, že by sa triasla zem, bolo to čosi zvláštne. Zemetrasenia boli u nás aj kedysi dávno, keď tu bol ešte gróf. Po nich bol opravovaný kaštieľ aj kostol,“ hovorí starostka.
Sedličan: Taký otras som nezažil ešte nikdy
Otrasy zaznamenali i v susednej dedine Sedliská. „Bol to taký tresk. Ale u nás chodí denne veľa preplnených kamiónov, takže otrasy sú bežné. No takýto som ešte nezažil nikdy. Počul som, že tu bolo epicentrum zemetrasenia. Bol som z toho hotový,“ povedal nám Sedličan Ján Hoľko (35).
Podobne to pocítil i Kamil Puškár (28). „Bolo to trasenie. Vtedy som bol v izbe, sedel som na posteli.“
V obci sme stretli aj ďalšie panie, ktoré zemetrasenie zaznamenali, Moniku a Vieru.
„Bolo to krátke, ale intenzívne. Počula som to, ale s nikým som sa o tom doteraz nerozprávala,“ povedala Monika.
„Zatriaslo aj s chladničkou, nevedela som, čo sa stalo. V robote sa ženy rozprávali, či to niekto pocítil a veľa žien hovorilo, že áno,“ povedala Viera.
Išlo o slabé zemetrasenie
Správa z Geofyzikálneho ústavu SAV hovorí o tom, že na území východného Slovenska došlo k slabému zemetraseniu pri obci Sedliská.
Zemetrasenie bolo zaznamenané seizmickými stanicami Národnej siete seizmických staníc a stanicami Lokálnej siete Východné Slovensko.
Geofyzikálny ústav bude analyzovať záznamy seizmických staníc, ako aj údaje o pozorovaných účinkoch zemetrasenia.
Na východe už bolo viac zemetrasení
Otrasy zeme nie sú na východe ničím nezvyčajným. Vihorlatské, Slanské aj Zemplínske vrchy na východnom Slovensku majú totiž vulkanický pôvod.
Podľa vulkanológov sú však všetky sopky dávno vyhasnuté a neaktívne. Podľa meraní sa vulkanická aktivita na východnom Slovensku skončila pred 9 - 10 miliónmi rokov. Občasné otrasy zeme vznikajú podľa odborníkov na tektonických zlomoch, s vulkanizmom nemajú nič spoločné. Symbolom Zemplína je vyhasnutá sopka Vihorlat.
2010: záchvevy príborov
K slabému zemetraseniu došlo naposledy v regióne Zemplína v júli 2010 asi šesť kilometrov východne od Sobraniec.
Lokálna magnitúda dosiahla 1,7. Slabé zemetrasenie nespôsobilo žiadne škody. Podľa odborníkov išlo o zemetrasenie na hranici pozorovateľnosti.
Obyvatelia dotknutých obcí pocítili len slabšie chvenie, záchvevy pohárov alebo štrnganie príborov v príborníku.
K slabšiemu zemetraseniu došlo 5 km západne od Michaloviec, pri obci Lesné aj v apríli 2010. Podľa seizmických záznamov vzniklo najprv slabšie zemetrasenie a o 1,5 sekundy silnejšie. Veľkosť silnejšieho mala magnitúdo 2,4.
Ohniská zemetrasení boli plytké, maximálne do hĺbky 5 kilometrov. Zemetrasenie pocítili obyvatelia 9 obcí - Hudcovce, Humenné, Kladzany, Nižný Hrušov, Pusté Čemerné, Rakovec nad Ondavou, Strážske, Vranov nad Topľou, Vybuchanec.
2003: popraskané steny, zničené komíny
Silné zemetrasenie zažili obyvatelia okresu Sobrance naposledy v máji 2003. Epicentrum bolo vo Vihorlatských vrchoch neďaleko obce Remetské Hámre.
Najväčšie škody spôsobilo zemetrasenie v obci Jasenov. Vážne poškodilo gréckokatolícky chrám a asi 90 percent domov. Popraskané steny a popadané komíny zaznamenali takmer v každom zo 135 domov.
Zemetrasenie, ktoré malo tektonický pôvod, poškodilo aj kultúrny dom a dom smútku.
Išlo o stredne silné zemetrasenie a jeho lokálna magnitúda podľa záznamov Národnej siete seizmických staníc bola 4,2.
sen, mpo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
