Jej najvyšší predstavitelia však robia pravý opak a Európa začala krajinu, v ktorej bude tento rok aj európsky futbalový šampionát, bojkotovať. Ako sa to dotkne bežných Ukrajincov a Slovákov?
PREŠOV/ZAKARPATSKÁ UKRAJINA. Adrián Kovaľ je rímskokatolícky kňaz košickej diecézy. Naposledy slúžil v Hanušovciach nad Topľou, pred desiatimi rokmi sa dostal do dediny Dovhe na zakarpatskú Ukrajinu, medzi slovenskú enklávu.
Hovoria východniarsky
„Neprišiel som sem ako profesor slovenského jazyka, ale ako katolícky kňaz. Preto to neberiem tak, že som prišiel medzi Slovákov, ale medzi rímskokatolíkov,“ povedal kňaz, ktorý sa v troch obciach stará o šesťsto veriacich, z ktorých je necelá tretina Slovákov. „Omše slúžim v ukrajinčine. Tej rozumejú všetci. Tu ľudia aj tak nepoužívajú slovenský jazyk, ale hovoria po východniarsky,“ povedal A. Kovaľ. Potvrdil, že tamojší ľudia by radi išli na Slovensko, s ktorým boli kedysi v spoločnom štáte, ale odrádza ich vybavovanie víz a formalít.
„S vízami je veľký problém. Aj keď máme preukazy zahraničných Slovákov, na hranici to vôbec nezaváži,“ posťažoval sa Laci Slivka, ktorého meno jasne naznačuje, kde má korene.
Deti robia na Slovensku
V neďalekom Lisičeve býva Anna Nohavička, ktorá si pred 50 rokmi vzala Slováka, katolíka. „Dnes je pre nás problémom, že je málo roboty. Moji traja chlapci aj s nevestami sú na Slovensku,“ povedala.
Na Slovensku bola len tri razy. Hoci hranice tak ďaleko nie sú, aj ju odrádzajú víza.
Hranica je problém
„Verím, že o desať rokov nikto nebude riešiť hranicu, lebo žiadna nebude,“ povedal gubernátor užhorodskej oblasti Oleksandr Ledyda.
Podľa jeho slov majú tamojší ľudia s východniarmi veľmi veľa spoločného. „Veď naše babky a dedovia žili v spoločnom štáte,“ povedal a doplnil, že sa pravidelne zúčastňuje spoločného Dňa dobrosusedstva, v meste Užhorod bola otvorená slovenská škola i Slovenské kultúrne centrum.
„Vysvetlite im, že nie sme banditi,“ apeloval na novinárov zo Slovenska Viktor Fejer, šéf Iršavskej oblasti. Jeho syn Olexandr reprezentuje v džude klub STU Bratislava. Administratívne náležitosti v súvislosti s prechodom hraníc sú náročné. „Slováci žijúci na Ukrajine si už štyri razy museli meniť doklady,“ dozvedeli sme sa.
Aj slovenskí diplomati tvrdia, že informácií je málo a ľudia na Slovensku majú pomýlené predstavy o Zakarpatí. Pritom silný je nielen ľudský, ale aj podnikatelský potenciál.
Predseda Slovenského syndikátu novinárov Peter Kubíny, ktorý Ukrajinu pravidelne navštevuje dlhé roky, konštatoval: „Je to náš najbližší sused a nevieme o ňom nič. Píše sa o hranici, pašerákoch či lacnom alkohole. Pritom naše regióny majú toho veľa spoločného. V tejto oblasti je veľa dobrých tipov.“
Ľudia majú nádej
Európania na vstup do Ukrajiny víza nepotrebujú. Opačne to však nefunguje. Ukrajinci zo Zakarpatskej oblasti chcú ísť do Európy. Zrušenie štátnej hranice na spôsob Schengenu by uvítali. To je však pri súčasnej politickej situácii momentálne nereálne.
Slovensko vstúpilo do EÚ pred ôsmimi rokmi vo „veľkom balíku“ krajín, medzi ktorými bol ešte aj taký Cyprus. Ukrajina má dnes problém. Napriek tomu všetci veria, že v budúcnosti sa vyrieši a táto krajina sa vráti do európskeho priestoru a posunie aj silno stráženú hranicu ďalej na východ.
Zistili sme
Ukrajina je dostupná
Slováci nemajú problém pri ceste na Ukrajinu ani s dopravou, ani s peniazmi.
Z Prešova odchádza linkový spoj, ktorý stojí nejakých 7 eur. Autom to tiež nie je problém, pohonné hmoty sú tam výrazne lacnejšie.
Za 10 eur dostanete minimálne 100 hrivien, takže sa to dobre prepočítava.
Celkovo je na Ukrajine lacnejšie ako u nás. Pre porovnanie, ak si dáte pivo, kávu a kúpite cigarety, nezaplatíte viac ako 2,50 €.
Oplatí sa tam nakupovať odevy či sladkosti.
frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
