Ide o známu lokalitu, ktorá ukrýva množstvo prírodných krás, ale viac zaujíma ľudí zďaleka než domácich.
LIPOVCE. „Problém je v tom, že ani Prešovčania nevedia, aké sú Lipovce nádherné, že je tu Lačnovský kaňon, Salvátorka, chránené rezervácie, Kopytovská dolina, vodopády, kaskády, vyhliadkové plošiny á la Tomašovský výhľad, ktorých je tu veľa, skalná brána Vrátnica, fantastické prírodné úkazy,“ hovorí o turistickom ruchu Rudolf Košč, správca jaskyne Zlá diera, ktorá začala svoju štrnástu sezónu.
Exotickí turisti
Na nedostatok návštevníkov sa sťažovať nemôže. Vlani ich bolo šesťtisíc, tento rok očakávajú viac. „Každý rok máme viac návštevníkov. Snažíme sa im vychádzať v ústrety,“ vraví správca a ráta, že najnovšie pribudol krytý altánok, nové detské preliezky či schodisko do jaskyne.
Zlú dieru navštívili od jej sprístupnenia verejnosti desiatky tisíc návštevníkov z celého sveta. Boli z približne 60 krajín, vrátane exotických – z celej Európy, Juhoafrickej republiky, Kene, USA, Venezuely, Čile, Nového Zélandu, Japonska či Kambodže. Hlavnú klientelu však tvoria Poliaci, na ktorých sa spoliehajú aj tento rok.
Sprievodcovanie je fuška
„Najlepšia pre návštevníkov je Pôrodná chodba, kde ľudia niekedy dostanú hysterické záchvaty a treba použiť psychológiu. Pre mňa je najkrajšia Veronikina sieň, kde ľudia prídu na čaro jaskyne. Perfektná trasa je labyrint,“ vysvetľuje sprievodkyňa Barbora Šatníková. V jaskyni pôsobí už piaty rok. Okrem toho vypomáha Rudolfovi Koščovi so speleologickými výskumami v okolí.
Personál jaskyne tvorí asi desať ľudí. Podľa šéfa Košča je zohnať kvalitných mladých ľudí ťažké: „Výber mančaftu je veľmi zložitý a uchytí sa jedna zo sto prihlásených dievčat. Musí mať dobrý verbálny prejav, ochotu učiť sa, poznať jazyky... Vzdelávame ich z geológie, astronómie, fauny, flóry, po dvoch rokoch môže z týchto vecí robiť druhú maturitu. Nehovoriac o tom, že sa podieľa priamo na výskumoch.“
Utajené jaskyne
Čo sa týka speleologických výskumov, majú púť nových malých jaskyniek s dĺžkou do 10 metrov.
„Pred rokom a pol sme ale s Baškou objavili jaskyňu - pomenovali sme ju Družicová. Má 40 metrov a objavili sme v nej kosti medveďa hnedého, ktoré majú 10-tisíc rokov, čo prišli posúdiť odborníci,“ s hrdosťou oznamuje R. Košč a potvrdzuje, že tieto jaskyne nie sú „v žiadnom prípade“ prístupné širokej verejnosti. A ich vchody speleológovia utajujú.
Elektrinu ani nechcú
Ľudia si však môžu vychutnať Zlú dieru. Menším deťom odporúča R. Košč Dračiu chodbu, kde im ukážu okruhliaky podobajúce sa na dinosaurie vajcia. Kto chce, môže prejsť Pôrodnou chodbou, je to však dobrovoľné. Podobne ako prechod malým okruhom labyrintu.
Jaskyňa je unikátna aj tým, že nie je elektrifikovaná. Návštevníci si svietia čelovkami a karbidkami: „Turisti to oceňujú. Osvetlenie by sa dalo riešiť výkonnou elektrocentrálou, ale myslím, že by sme tú jaskyňu pokazili. Všetky jaskyne sú elektrifikované, v tej našej je to romantickejšie, bezprostrednejšie. Ľudia splynú s jaskyňou.“
Siedmak Marek Fedor zo Sedlíc po návšteve tejto jaskyne tvrdí: „Najviac sa mi páčil adrenalín, keď som preliezal cez pôrodnú dieru. Bolo to tam zaujímavé.“ Najmladší návštevník Zlej diery mal 6 týždňov, najstaršou bola 86-ročná babička Lešková z Lačnova.
Kemp je z najhoršieho vonku
Neďaleko Zlej diery, v katastri Lipoviec, je Kopytovská dolina a v nej kemp.
„Minulá sezóna bola slabšia ako priemerná. V lete sme pocítili dopad krízy, keď prišlo menej ľudí, lebo mali menej peňazí. V zime sa k tomu pridalo horšie počasie. Cez víkendy, keď sú ľudia motivovaní ísť do prírody, bolo takmer celý čas škaredé počasie,“ konštatuje prevádzkovateľ kempu Oto Kandráč, ktorý očakáva, že tohoročná sezóna bude lepšia.
„Zatiaľ sa javí v lepšom svetle, aj čo sa týka obsadenosti turnusov.“ V Kopytovskej doline ponúkajú návštevníkom rôzne služby súvisiace s turistikou. Chystajú aj víkendové akcie. Už cez víkend to bude podujatie Záchranári deťom, následne tam bude juniáles.
Štatistika
Hotely predstihli ubytovne
V Prešovskom kraji poskytovalo minulý rok ubytovacie služby 551 zariadení, z toho 50 turistických ubytovní. Najvyššie podiely ubytovacích zariadení majú podtatranské okresy.
„V ubytovacích zariadeniach Prešovského kraja prenocovalo 618 470 hostí, čo predstavuje 17,3 % z celkového počtu návštevníkov v SR,“ uvádza Jaroslava Petričová z prešovského pracoviska Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Najviac bolo Slovákov, za ktorými nasledovali Česi (vďaka Tatrám) a Poliaci.
„Priemerný počet prenocovaní na jedného návštevníka bol 3,3 nocí,“ konštatujú štatisti. Dlhšie boli kúpeľné pobyty v okresoch Bardejov či Stará Ľubovňa, najkratšie ľudia pobudli v okrese Levoča.
Tržby za ubytovanie v okrese Prešov dosiahli 2,5 mil. €, v priemerná cena bola takmer 23 eur.
Najväčší záujem v Prešovskom kraji bol o hotely (najmä štvorhviezdičkové: 45 %), najmenší o kempingy (4,8 % ) a ubytovanie v súkromí (8,7 %).
frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
