Z 35 ich prišlo osemnásť a nechýbal ani 92-ročný triedny učiteľ. Zapísali sa aj do pamätnej knihy mesta Prešov.
PREŠOV. „Bola to výborná trieda. Som rád, že sa nám podarilo ten kolektív tak zjednotiť, že sme spolu aj po 50 rokoch. Oni ma brali ako svojho spolužiaka. Ja som bol taký tridsiatnik. Postavou som bol menší, chudý, tak si všetci mysleli, že som jeden z nich, nie učiteľ,“ priznal sa nám triedny učiteľ Ján Slávik.
Na časy na strednej škole si zaspomínala aj Eva Barnová: „Boli sme taká vychytená trieda, zišla sa rôzna zmes ľudí, z miest aj dedín, z rôznych sociálnych vrstiev. Hneď na prvý pohľad bolo vidno, ktorí sú bifľoši a ktorí sa chcú skôr zabávať, ale za krátky čas sme sa dali dokopy a boli sme skvelý kolektív, ktorý vždy držal spolu.“
Boli aj prví, keď sa začala vyučovať angličtina na škole, ale nemohli tak ako terajší žiaci chodiť v rifliach a dievčatá sa nesmeli líčiť.
Školské časy sú nezabudnuteľné
V triede ich bolo 35, z toho iba traja chlapci. „Školu sme skončili jedenásti vyznamenaní, čo bolo na tie pomery fantastické. Piati išli na vysokú školu, neskôr si ju urobili aj ďalší. Na školu máme veľa spomienok, no nikdy nezabudnem na lyžiarsky zájazd, keď sa naši chlapci prvýkrát opili a triedny ich pasoval za parobkov,“ dodáva s úsmevom Barnová.
Pre Danku Lunterovú bol triedny učiteľ ako druhý otec: „Ja som bývala na internáte a môj otecko bol vtedy dosť vážne chorý, tak triedny nám so všetkým pomáhal, staral sa o nás, bol úžasný. Musím naňho prezradiť, že aj keď má už 92 rokov, stále je aktívny turista. Stretávam ho občas v Kysaku s ruksakom, je vitálny a stále taký usmievavý, ako ho poznám.“
Dnešní sedemdesiatnici sa stretli na pôde svojej alma mater, v sobášnej sieni mesta Prešov ich privítal aj primátor mesta Pavel Hagyari (nez.), kde sa zapísali aj do pamätnej knihy mesta Prešov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
