Jana Brincková je matkou troch detí - Timotej má sedem rokov, Nela tri a Alexandra dva roky. Rodina robí, čo môže, nesťažuje sa, no často im samotné podmienky pre život sťažuje aj štát.
BUKOVCE/STROPKOV. „Mala som ťažký pôrod, následkom ktorého má náš Timotej detskú mozgovú obrnu. Neskôr k tomu pribudli aj epileptické záchvaty,“ hovorí Jana Brincková.
Timotej je na vozíku, nerozpráva, aj keď vníma všetko. No to, čo chce, dáva najavo iba rukami.
„Som s ním doma ako jeho opatrovateľka, časť dňa trávi Timi v škole. Odkedy sme sa presťahovali do dediny pri Stropkove, Timko navštevuje Domov sociálnych služieb spojený so základnou školou. Je to pre mentálne aj telesne postihnutých. Za školu platíme na 22 dní cez 50 eur, záleží od veku a diagnózy,“ podotýka Brincková.
So sedemročným Timkom chodia momentálne do hyperbarickej komory, ktorá by mu mala pomôcť v rámci jeho diagnóz. Jeho stav sa po desiatich kúrach, ktoré má za sebou dosť zmenil k lepšiemu.
„Dostali sme také odporúčanie od lekárov, aby sme prebudili jeho spiace bunky a musím povedať, že vidím pokroky. Má menej záchvatov, vydáva už zvuky, keď s ním cvičím, svalstvo na nohách je oveľa pružnejšie. Bolo nám povedané, že zvyčajne po pätnástich kúrach vidno nejaký účinok. Je dobré vybrať takých tridsať, toľko dávok prepláca aj poisťovňa. No na Timkovu diagnózu nie, takže si musíme všetko platiť sami. Jedna hodina stojí 27 eur, hodina a pol – 67 eur, čo je pre nás dosť veľká položka,“ podčiarkuje.
Veľkým snom mamky Janky je, aby jej syn začal aspoň trochu rozprávať. „Ja som taký energický typ, občas zvýšim hlas, som nervóznejšia a niekedy by som aj od neho potrebovala taký preplesk. Aby mi povedal, mama upokoj sa,“ smeje sa.
Ťažké podmienky pre život
Mať postihnuté dieťa niekto vníma ako kríž, či trest, pre Janu je jej syn darom, tak ako aj jej dve malé dcérky.
„Keď som smutná, príde ku mne a dá mi pusu. Je veľmi trpezlivý a potrebuje cítiť, že som pri ňom,“ podotýka s úsmevom mama Jana. Nevie však, ako to bude ďalej, či to všetko zvládnu aj finančne, aby mohli dať synovi všetko, čo potrebuje.
„Počula som, že od júla sa možno bude zvyšovať suma za pobyt v Dome sociálnych služieb na nejakých približne dvesto eur, tak to by sme asi ťažko finančne zvládli. Neviem si to predstaviť. Dúfam, že to nebude také strašné, pretože nielen pre našu rodinu, ale aj pre ostatných by to bolo príliš. Nemohli by sme si dovoliť dať ho tam na celý týždeň.“
Tridsaťdvaročná Jana žije s manželom v rodinnom dome v Bukovciach (okres Stropkov), kde si na hypotéku kúpili pred dvoma rokmi dom.
Okrem Timoteja majú manželia ešte dve malé deti, na najmladšiu Sašku poberá Jana materský príspevok.
„Všetko, čo dostaneme a manžel zarobí, okamžite minieme. Keďže malého musím do školy a k lekárom voziť, od úradu práce sme dostali peniaze na auto, časť sme si museli doplatiť a ešte stále splácame. No niektorí ľudia, mám pocit, závidia aj to, že máme postihnuté dieťa. Pretože si myslia, že tým pádom máme všetko zadarmo a dostávame zovšadiaľ peniaze. Pobavilo ma aj to, keď sa ma raz jedna pani spýtala, či mám aj manžela. Bola prekvapená, že zostal s nami, napriek tomu, že máme postihnutého syna, že to máloktorý muž zvládne.“
Fakty
Príjmy a výdavky
Príjmy rodiny:
Žena
261 eur – opatrovateľský príspevok
48 eur – príspevok z ÚPSVaR – na plienky , hygienické pomôcky a benzín
190 eur – materský príspevok
Muž
500 eur
Spolu: 999 eur
Základné výdavky rodiny:
Inkaso – 200 eur
Hypotéka – 267 eur
Školné – 52 eur
Splátka za auto – 102 eur
Splátka pôžičky – 100 eur
Strava – 150 eur (až 200 eur)
Plienky pre deti – 30 eur
Spolu: 901 eur
via
Autor: via
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
