Prešovčanka Marcela Handlovičová je matkou dvoch detí. Už druhý mesiac býva v chránenom bývaní v Prešove. Pre nevydarené vzťahy a problémy s peniazmi zostala s deťmi na ulici.
PREŠOV. „Som rozvedená, mám dvanásťročného syna Samuela a štrnásťmesačnú dcéru Kristínku. Biologický otec Kristínky, môj partner s ktorým som žila v rôznych podnájmoch, nás nedokázal uživiť. Neustále boli problémy s platením nájomného, až sa nám nakoniec rozpadol nielen vzťah, ale zostali sme aj bez bývania. Vtedy nám veľmi pomohla jedna dobrá rodina, ktorá nás prichýlila na istý čas, no vedela som, že musím niečo robiť, aby sme neobťažovali dlho cudzích ľudí. Cez pomoc mestského úradu som sa dostala k Maristelle, kde bývam v chránenom bývaní,“ hovorí Handlovičová.
Jej veľkou oporou je jej dvanásťročný syn: „Často mi dával otázky, prečo sme chudobní, prečo nemôže mať také tričko ako jeho spolužiak, dokedy budeme takto žiť. Teraz ako dospieva, vidím na ňom zmeny. Uvedomil si, že sa nemusí hanbiť za to, že máme menej peňazí ako iní, a stále hovorí, že len čo vyrastie, postará sa o mňa a o sestru.“
Najväčšou túžbou je skutočný domov
Tridsaťdvaročná Marcela túži hlavne po skutočnom domove pre svoje deti. Z jej terajšieho príjmu si to však nemôže dovoliť. Jediné, z čoho živí svoje dve deti je materský príspevok a rodinné prídavky, dokopy necelých 240 eur.
Výživné zatiaľ nedostáva. Po zaplatení všetkých výdavkov jej zvyčajne zostane 30 eur, z ktorých musí dožiť do ďalšieho mesiaca.
„Musím teda kalkulovať, či si tento mesiac môžeme kúpiť prací prášok a podobne. Často som preto chodila do záložne. Inú možnosť som nevidela, ak som chcela mať chlieb pre deti. Je to taký bludný kruh. Jednu vec odnesiem, potom si po ňu prídem a zas dokola. Je mi však prednejšie mať čo do úst ako nejaké veci,“ podotýka.
Mladá mamička vidí jedinú možnosť ako sa trošku vzchopiť a zabojovať o svoju rodinu v tom, že si nájde prácu.
Kým však dcéra nemá dva roky, nemá ju kam dať do škôlky. Musí preto čakať do ďalšieho roka, a dúfať, že získa dobré zamestnanie.
„Som ochotná robiť všetko, len aby sme sa vzmohli. Aj tak si však neviem predstaviť, či dokážem zaplatiť nájom a čo bude ďalej. No verím, že raz budem môcť dať deťom to, čo im teraz dať nemôžem. Nechcem už spadnúť na úplné dno, hlavne nech sme zdraví a nech sa nemusím strachovať, keď majú deti teplotu, že im nemám za čo kúpiť lieky,“ dodáva Handlovičová.
Všimli sme si
Zbierajú sa aj na jarmoku
Marcela Handlovičová je jednou zo žien, o ktoré sa stará sestra Maristella so svojimi spolusestrami.
Práve pre takéto deti zo sociálne slabších rodín, o ktoré sa starajú v OZ Magis v Prešove, chcú prešovské mníšky pripraviť letný tábor.
„Tieto deti nikdy neboli v tábore, pretože ich rodičia si niečo také nemôžu dovoliť. Plánujeme teda niečo urobiť pre 20 nami registrovaných detí, ktorým je potrebné zaplatiť bývanie aj stravu. Práve preto teraz počas trojičného jarmoku predávame rôzne ozdobné predmety, ikebany aj bižutériu, všetko ručnú prácu našich dobrovoľníčok, aby sme mohli umožniť týmto deťom ísť prvýkrát v živote do tábora,“ hovorí sestra Maristella.
Pri stánku sme zastihli aj Prešovčanku Ivetu Leškovú, ktorá si práve kupovala zrkadlo a iné veci pre svojich vnukov: „Nedá sa nezastaviť sa a nekúpiť si niečo. Poznám prácu sestry Maristelly, rada som prispela.“
Sestra Maristella. Predáva na Trojičnom jarmoku, aby mohli zorganizovať tábor pre deti.
Foto: via
via
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
