Ministerstvo životného prostredia (MŽP) vydalo záverečné stanovisko s odporúčaním výstavby vodárenskej nádrže v Tichom Potoku na Toryse. Tamojší ľudia nesúhlasia. Dúfajú, že sa na stavbu nenájde dostatok peňazí a nezrealizuje sa.
TICHÝ POTOK. Podmienkou ministerského súhlasu k výstavbe Vodárenskej nádrže Tichý potok (okres Sabinov) na Toryse je vypracovanie podrobnej analýzy možných negatívnych dopadov vodného diela na obyvateľstvo a okolie.
V prípade nečakaných živelných udalostí, vážnych technických a prevádzkových porúch s návrhom opatrení na ich elimináciu. Potvrdil to hovorca ministerstva ŽP Maroš Stano.
Na otázku, či zásobovanie pitnou vodu je verejný záujem nadradený ochrane životného prostredia, odpovedal: „Výstavba vodného diela bola navrhnutá z dôvodu potreby zabezpečenia veľkokapacitného zdroja pitnej vody pre východoslovenskú vodárenskú sústavu. Hlavne pre krajské mestá Prešov a Košice.“
Podľa neho nedostatok zásob kvalitnej pitnej vody je deklarovaný vo všetkých doposiaľ vypracovaných bilanciách zdrojov a potrieb vody a je predpoklad, že v budúcnosti sa bude ďalej zvyšovať.
Odrazom tohto dlhodobo predpovedaného vývoja je začlenenie investičného zámeru do všetkých vodohospodárskych a územnoplánovacích koncepcií na národnej a regionálnej úrovni. „Stavba je tak navrhovaná z dôvodu vyššieho verejného záujmu,“ doplnil.
S otázkami týkajúcimi sa finančných potrieb na výstavbu a jej technických parametrov nás odkázal na investora. Tým je štátny podnik Vodohospodárska výstavba, na naše otázky zatiaľ neodpovedali.
Jedno je však aj tak isté. Ľudia žijúci v obci a v jej okolí nádrž nechcú.
Obávajú sa pretrhnutia nádrže
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) prebiehalo od roku 2006. Obyvatelia Tichého Potoka však proti nádrži bojujú už od roku 1992. Stavba má stáť iba 600 metrov nad obcou.
Podľa doterajších plánov má nádrž zadržiavať 20 miliónov kubíkov vody. Ľudí však pri pomyslení na jej pretrhnutie striasa.
Stále si totiž dobre pamätajú na tragédiu, keď im počas povodne v roku 1997 dravá voda spláchla všetky prekážky. Niektoré rodiny prišli aj o celý dom.
„Bojíme sa žiť blízko takej veľkej priehrady,“ povedala nám Jana Čaráková. Strach majú aj zo zlých vplyvov na prostredie, na zvýšenú vlhkosť a chlad. Zdá sa však, že v boji proti nádrži už pomaly rezignovali.
„Čo urobíme? Rozhodnutie je vydané. Veríme však, že štát nemá na niečo také veľké peniaze a stavba sa neuskutoční. Našťastie, európske peniaze sa na taký veľký projekt nedajú použiť,“ uviedla starostka T. Potoka Ľubica Džuganová (KDH). V obci žije 351 obyvateľov.
Existuje aj iné riešenie?
Proti výstavbe je aj mimovládna organizácia Ľudia a voda. Jej predseda Michal Kravčík, držiteľ viacerých prestížnych vedeckých medzinárodných environmentálnych ocenení, presadzuje zmenu vodného režimu krajiny, potokov a riek revitalizáciou poškodených častí prírody.
„332 miliónov eur na priehradu Tichý potok, alebo revitalizácia poškodených častí prírody? Ak by sa do každej obce investovalo 332–tisíc eur, tak máme tisíc obcí na Slovensku zrevitalizovaných a máme dostatok vody. Koľko len chceme. A mali by sme tak tisíc obcí bez povodní a 10-tisíc pracovných príležitostí pre nezamestnaných.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
