Chcú prezentovať tradičné odievanie a architektúru Sabinova a okolia a pritom nainštalovali expozíciu z artefaktov pochádzajúcich aj zo vzdialených kútov regiónu.
SABINOV. V Sabinove nedávno otvorili v zrekonštruovanej bašte múzeum. Jeho súčasťou je aj etnografická expozícia a má dokumentovať tradičný život v meste a blízkom okolí.
Chýbajú v ňom však popisné texty k vystavovaným predmetom, laik sa o nich bližšie nič nedozvedá. Exponáty sú bez historickej a geografickej súvislosti.
Inštalovaný odev či niektoré predmety nezodpovedajú skutočnosti. Tvrdí to etnografka Terézia Krafčíková.
Tá ako odborná pracovníčka pracovala v Krajskom múzeu 42 rokov. Jej odbornosť podporuje fakt, že figuruje v Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska.
Zobrazený odev je hybrid
Pri prezretí expozície národopisu bola odborníčka nepríjmene prekvapená.
Podľa nej sú tam vystavené aj predmety, ktoré sa v dedinskom prostredí nikdy nevyskytovali. „Tieto sklomaľby sa v interiéroch v tomto okolí absolútne nikdy nevyskytovali,“ vysvetľuje T. Krafčíková.
Nábytok v tejto časti výstavy je podľa nej pseudorustikálny typ, ktorý sa na Šariši vôbec nepoužíval: „Dal si ho niekto zrejme zhotoviť v 50. rokoch minulého storočia. Kúpili sme ho pre múzeum v Sabinove, ale nemá tunajší pôvod. Jediným tradičným maľovaným nábytkom v interiéri v tomto okolí bola lada, teda truhlica na šaty. Podľa jej maľby sa dali lokalizovať výrobné centrá.“
Zo Sabinova a okolia nepochádzajú podľa Krafčíkovej ani ďalšie vystavené predmety – niektoré časti keramiky.
„Táto pochádza z košickej manufaktúry. Je to majolika z druhej polovice 19. storočia a do dedinského prostredia sa nedostala.“
Hotovou pohromou je podľa etnografky inštalácia odevov na štyroch figurínach.
„Je to hybrid. Jednotlivé časti krojov sú síce zo Šariša, ale typologicky nemôžu byť takto poskladané. Napríklad na figuríne muža je živôtik z konca 19. a začiatku 20. storočia. Sukňa je z 30. a 40. rokov, zástera zo 60. rokov, takáto košeľa sa nosila od začiatku 20. storočia do 50. rokov.“
V podobnom duchu skritizovala aj ďalšie figuríny: „Ten, kto tu dával túto šatku k ženskému kroju, vôbec nevedel, na čo sa takýto typ odevu používal. Nenosila sa na hlave, ale prekrížená cez plecia. Ďalším nezmyslom je odev reprezentujúci zimu. Chološne, teda nohavice z ovčej vlny, sa nikdy na strednom Šariši nenosili.“
Nepáčili sa jej ani topánky pri ženskom oblečení, krpce a košeľa pri dieťati, či naopak otočená sukňa zavesená na drevenej žrdi.
Celé to uzavrela konštatovaním: „Je to zmes jednotlivých odevných súčastí, ktoré sa nikdy v takomto zložení nenosili.“
((a))
Autor výstavy: Sedí to
„Nebola snaha prezentovať odievanie komplexne, ale poukázať na odev stredného Šariša. Typovo ide o Sabinov a Ražňany, to je jadro tých nainštalovaných figurín. A to sedí,“ oponuje etnograf z Krajského múzea v Prešove Lukáš Jonov, ktorý má expozíciu na starosti.
Na upozornenie, že chološne sa v Ražňanoch podľa odborníčky nikdy nenosili, zareagoval: „Idete sa so mnou hádať?“
K chýbajúcim popisným textom uviedol: „Nepoznáte okolnosti, za akých to vznikalo. Boli sme v časovej tiesni. Nám horia termíny, uznávam, že je to moja chyba.“
O zámere mesta vytvoriť múzeum vedeli od decembra 2011. O sukni, ktorá je nainštalovaná opačne uviedol, že má simulovať to, že sa na žrdi kedysi sušili veci.
Nábytok – maľovaná rohová lavica, je podľa neho kompletný set, ktorý „pasoval, hoci trošku nadnesene, aj do národopisnej expozície“.
Obrázkami maľovanými na sklo chceli podľa Jonova simulovať kultový roh: „Vo vidieckych domoch bolo typické inštalovať si obrázky z pútí. Viem, že to nie je úplne kóšer, ale išlo len o simuláciu tak, aby ten priestor vyzeral ako kedysi.“
Pri keramike priznal, že je medzi vystavenými aj z iných oblastí regiónu, z Prešova a od Košíc.
„Chceli sme to oživiť, aby to nebolo také mdlé a ukázala sa široká paleta výrobkov. Preto je tam aj majolika.“
Jonov problém v tom, že pri jednej z figurín sú pri odeve dedinskej ženy priložené topánky meštianskej, nevidí: „Malo to zobrazovať mladú ženu, ktorá chodí na zábavy. Nechcel som všetkým figurínam dávať čižmy. Preto som hľadal alternatívu.“
Keramika. Jej pôvod nie je zo Sabinova, ale z košického regiónu. 
Odev. Voči jeho príslušnosti do stredného Šariša má etnografka výhrady.
Foto k článku: tim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
