Nevšedne vyzdobeným domom sa pýši 73-ročný František Vojtko z Hermanoviec. Rôzne motívy na ňom povykladal kamienkami. Materiál na výzdobu si prinášal z dovoleniek po celej Európe.
HERMANOVCE. Od roku 2008 až doteraz trvalo F. Vojtkovi, kým celý svoj rodinný dom postavený vlastnoručne vyzdobil podľa svojich predstáv.
Kamienkami, do mramoru vytesaným obrázkom Panny Márie, mušľami či ulitami slimákov. „Kamienky a mušle som si priniesol z dovolenky pri mori v Chorvátsku a v Taliansku. V taškách. Na colnici s tým neboli problémy. Len sa každý smial, že si nesiem kamene,“ zaspomínal.
Práve pre takýto nevšedný suvenír v ňom skrsla myšlienka na ozdobu domu.
Predlohu motívov si nepredkresľoval: „Všetko som ukladal iba z hlavy, podľa mojej predstavivosti. Postupne som šiel zdola nahor. Teraz, keď sa na to pozerám, ani by som nič nemenil,“ vyjadril spokojnosť so svojou prácou.“
Každý kamienok musel prerezať, aby bol plochý a lepšie sa dal prilepiť. „Lepil som ich mrazuvzdorným duvilaxom,“ vysvetľuje.
Reliéf Panny tesal podľa obrázka
Kamene na dome pochádzajú aj z okolia. „Niečo som si priniesol z okolitých lesov, keď som bol na čučoriedkach. To sú tie čierne. Boli veľké, musel som ich rezať na diamantovom kotúči a postupne ukladať.“
Niektoré kamene dokupoval, iné si priviezol od Tatier či z Poľska. Mušličkami vytvoril aj rok 2008, čo je dátum začatia jeho nevšednej záľuby.
Aj číslo domu vzniklo na priečelí rovnakým spôsobom. Ulity slimákov zbieral na jar, keď boli prázdne. Na priečelí nechýba ani reliéf takmer dvojmetrovej postavy Panny Márie vytesanej do vyleštenej mramorovej dosky.
„Mramor som kúpil na Spiši, vyrezali mi ho na mieru. Kúpil som si obrázok levočskej Panny. Dal som si ho na kopírovacom stroji zväčšiť a postupne, keď pršalo a nedalo sa robiť vonku, som vytesával,“ opisuje.
Reliéf v noci osvetľuje svetelná trubica. Počet kamienkov spočítaný nemá, ale vraví, že je ich neúrekom: „Vždy, keď som nejaký pekný objavil, hoci aj na ceste, už som k nemu vymyslel obrázok. Tak vznikli tulipány, margarétky, gerbery.“
Podobne strapce hrozna, ktoré ho napadli vytvoriť z malých okruhliakov z Talianska: „Listy k nim som vyrezal z plochého kameňa.“
Trochu ho však mrzí, že manželka a syn nemajú pre jeho vášeň pochopenie: „Vždy sa ma pýtali, načo to robím. Ale ja si myslím, že to nie je nič zlé. Je to prírodný materiál, vždy bude rovnaký. Ak sa pozriem na hociktorý kamienok na dome, viem, odkiaľ som si ho priviezol.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári