Zachovali sa už len ruiny, ale aj tak je pre turistov atraktívnym cieľom. Na hrad sa dostanete z Prešova po červenej turistickej značke smerom do Ruskej Novej Vsi a odtiaľ až na Zbojnícky hrad na strmom kopci zvanom Zámok vo výške 661 metrov nad morom. Aj preto ho niektorí ľudia volajú Zbojnícky zámok.
RUSKÁ NOVÁ VES. Lokalita bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu v roku 1964 a rozprestiera sa na ploche 8 hektárov.
V lese prevažuje dub, hrab a buk, preto je často cieľom hubárov, ktorí hľadajú hríby. V podraste sa však vyskytujú aj vzácne rastliny ako je ostrica chlpatá, mednička jednokvetá, kavyľ pôvabný, oman srstnatý a kostravka dalmátska. Tie na bežných vychádzkach neuvidíte.
Zachovali sa len zvyšky obvodového opevnenia horného hradu, stopa po umiestnení paláca a štvorcovej veže. Na severnej strane sa zachovala časť obvodového opevnenia a kruhovej veže dolného hradu.
Dolné nádvorie chránila z východnej časti priekopa s valom a palisádou. Vďaka výhodnej polohe predstavoval dômyselnú stredovekú pevnosť chránenú neprístupným terénom. Veľakrát ho obliehali cisárske vojská Ferdinanda Habsburského a napokon ho zbúrali.
Historici ho niekedy zamieňajú so Soľnohradom
Hrad pravdepodobne postavili na prelome 13.-14. stor. a v historických listinách sa uvádza ako castrum Sowar.
Už pred ním existovali v oblasti Solivaru dva hrady, ktoré veľmi skoro zanikli. Jeden stál na vrchu Várhegy južne od Solivaru na ľavej strane rieky Torysa a druhý priamo v Solivare, na mieste terajšieho gotického kostola. Oba zanikli bez stopy už koncom 13. storočia a vieme o nich len podľa legiend.
Akýmsi nástupcom týchto hradov sa stal Zbojnícky hrad, hoci rôzne historické výklady si ho zamieňajú s pôvodným Soľnohradom.
Zbojnícky hrad totiž postavili na základe kráľovského povolenia z roku 1288, avšak minimálne o 10 rokov neskôr. Kráľ Ladislav daroval magistrovi Jurajovi Bokšovi kráľovské dediny Sowar a Sopothok, teda Solivar a Soľnú Baňu a dovolil im tam vystavať hrad. Jeho staviteľom a aj prvým majiteľom bol Juraj Bokš, ktorého potomci ho s prestávkami vlastnili až do roku 1670. Hrad prežil mnoho vojen a bol značne poškodený. V roku 1552 ho obliehali a poškodili Prešovčania. Vzali ho do zálohu za 5 521 zlatých.
Po prechode Soósovcov, teda Bokšovcov, ktorí prevzali rodové meno podľa hradu Castrum Sowar, na stranu cisára, získali hrad späť. Sotva ho však opravili, v roku 1575 ho na rozkaz kráľa dobyl a zdemoloval kapitán Šarišského hradu Juraj Wernher. Stalo sa to preto, lebo Soósovci odmietli prepustiť soľné bane kráľovskému eráru. Hrad si síce Soósovci nechali, ale dlho sa netešili.
V roku 1592 kráľovský erár súd vyhral a dolovanie soli sa stalo kráľovským monopolom. Hrad bol obývaný až do roku 1670, keď im ho pre účasť na Wesselényiho povstaní skonfiškovala uhorská komora. Zanikol v roku 1715, kedy ho na základe uznesenia krajinského snemu dali zbúrať. Dôvodom nebola neposlušnosť majiteľa, ale soľ. Tá bola vtedy cennejšia ako zlato.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
