Často ich však odradí cena či jednoducho nedostupnosť týchto výrobkov.
PREŠOV. Cesnak je dnes v strednej Európe exotická rastlina. Ak príde zákazník do supermarketu, tak všade dostane dovezený cesnak z Číny. K slovenskému sa nedostane, ani keby si chcel priplatiť.
Trh s cesnakom ovládla Čína, a to nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike, Poľsku, na Ukrajine a v ďalších krajinách, kde bol cesnak donedávna bežne pestovanou komoditou a nie exotickou zeleninou, ktorá je navyše v čínskom variante takmer bez chuti a vône. Podobná situácia je aj s mnohými ďalšími výrobkami. Slováci však domáce produkty vyhľadávajú.
„Až 94 percent Slovákov kupuje slovenské výrobky a rovnaké percento Slovákov je presvedčených, že slovenské výrobky sú kvalitnejšie. Aj toto prezradila veľká celoslovenská anketa, ktorá prebiehala od 20. júna do 15. júla 2012 a do ktorej sa zapojilo až 11 184 respondentov,“ uviedol Romáš Gašpierik o novej spotrebiteľskej ankete, ktorú si nechal vypracovať portál Aktuality.
Rozhodovanie o kúpe konkrétneho tovaru ovplyvňuje najmä cena, podľa ktorej sa riadi až 44 percent spotrebiteľov. Krajina pôvodu pritom zaujíma len štvrtinu zákazníkov.
Zloženie výrobku je podstatné pre 20 percent opýtaných. Z týchto odpovedí vyplýva, prečo sa masovo slovenské výrobky nekupujú, hoci je o ne jednoznačný záujem:
„Drvivá väčšina, až 94 percent respondentov, si myslí, že slovenské výrobky sú kvalitnejšie ako dovezené zo zahraničia. Až 70 percent by bolo ochotných priplatiť si za slovenské výrobky.“
Problémom je cena a pôvod
Opýtali sme sa Prešovčanov, či preferujú domáce výrobky. „Ak slovenské výrobky náhodou objavím (treba hľadať s lupou), tak si ich kúpim, ale ak napríklad slovenské 250-gramové maslo stojí 1,99 eura a hneď vedľa neho je také isté české za 1,15 eura, tak čo myslíte, že si vyberiem? To je rozdiel 84 centov, za ktoré si kúpim niečo iné,“ konštatoval Maroš Mazúr.
Podľa Mariána Ivana môže byť problémom skutočný pôvod výrobku. „Kúpia tovar od Poliakov, prebalia ho a s prídavkom slovenský ho šupnú do predaja. Je to ťažko kontrolovateľné,“ podotkol s tým, že treba mať preverených dodávateľov.
Aj v Korzári sme už informovali o „prešovskej“ soli, ktorá bola v skutočnosti z Rakúska či „slovenských“ jogurtoch z Poľska. Známym faktom je, že na takúto „nálepkovú turistiku“ sa vydáva aj mäso či vajcia.
Podporujú domáce produkty
Kúpu slovenských výrobkov jednoznačne podporuje Prešovčan Peter Burda.
„Uprednostňujem regionálne produkty. Nakupujem v lokálnej sieti potravín a v malom stánku, kde predávajú nepasterizované ovčie výrobky. Mäso sa snažím kupovať od jedného domáceho dodávateľa, zeleninu na trhu, aj keď treba dať pozor na jedného pestovateľa zo Somotora,“ poradil.
Zároveň s úsmevom dodal, že cestoviny má rád talianske a olivy tiež nekupuje slovenské.
„Kto nekupuje domáce výrobky, ten okráda vlastnú rodinu. Prečo nedať robotu Slovákovi? Škoda, takí patrioti ako Nemci, alebo Francúzi teda nie sme. Aj keď nechám v potravinách o dve eurá viac, ale mám dobrý pocit,“ doplnil Ľubomír Horňak a zdôraznil, že poľnohospodárska výroba na Slovensku je poddimenzovaná, pričom v zahraničí na ňu vynakladajú vyššie dotácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
