Výstavba cesty R9 cez severovýchodné Slovensko, rozvoj cestovného ruchu a novela zákona o službách v zamestnanosti. To sú priority Kresťanskodemokratického hnutia, ktorého predstavitelia dnes absolvovali výjazd do Prešovského kraja. Svoje návrhy chcú v najbližšom čase predložiť v parlamente a pokúsia sa pre ne nájsť väčšinovú podporu.
PREŠOV. V Prešovskom kraji je najvyššia nezamestnanosť, najnižšia priemerná mzda i HDP v prepočte na obyvateľa.
„Tento kraj je na chvoste priorít, politík, opatrení. Viaceré vládne rozhodnutia v poslednej dobe akoby potvrdzovali a prehlbovali tieto tvrdenia,“ uviedol predseda KDH a podpredseda Národnej rady SR Ján Figeľ dnes v Prešove a predstavil niektoré opatrenia.
Jednou z priorít je cesta R9, ktorej zámer výstavby terajšia vláda stopla.
„Do Koncepcie územného rozvoja SR sme presadili cestu R9, ktorá spája región Šariša, cez horný Zemplín, s východnou hranicou. Teda prechádza cez región, ktorý potrebuje impulz... Prioritou je diaľnica D1, ale na ňu musí nadväzovať ďalšia cestná sieť. Nešlo o lokálpatriotizmus, ale o presvedčenie, že tento kraj potrebuje pre svoje i celkové dobro takéto zlepšenia,“ povedal Figeľ.
Podľa neho by lepšia dopravná infraštruktúra rozhýbala aj cestovný ruch, napríklad na Domaši či vo Vysokých Tatrách.
„Cestovný ruch je na Slovensku podvyživený, pritom je to v prenesenom význame najväčšia fabrika, ktorá zamestnáva stotisíc ľudí. SR má potenciál na dvojnásobok.“
Figeľ si vie predstaviť centrálu, za účasti samospráv a miestnych subjektov, ktorá by podporila investície v cestovnom ruchu.
Poukázal na to, že po prijatí zákona o cestovnom ruchu sa stransparentnili toky peňazí a Slovensko navštívilo o 10 percent viac turistov. KDH by podporilo aj samostatný zákon o vysokých Tatrách.
Diaľnica D1 nestačí
Okrem cestovného ruchu by nové cesty mali pritiahnuť aj investorov. „Diaľnica D1 je priorita, ale nestačí. Vzhľadom na členitosť východného Slovenska. Ak je D1 dopravnou tepnou, tak potrebujeme ďalšie žily, aby sa rozprúdila krv v celom regióne,“ uviedol podpredseda KDH, poslanec Ján Hudacký.
Podľa neho je zrušenie zámeru stavby R9 „hendikepom pre rozvoj kraja“.
Argumentu nízkej intenzity dopravy kontroval tým, že rozvoj regiónu je závislý práve od dopravy a tiež nízkou dostupnosťou k diaľniciam a rýchlostným komunikáciám.
„Aj po dobudovaní D1 budú mať lokality severovýchodu Slovenska vyše 45-minútovú dostupnosť, čo je menej ako odporúča EÚ.“
Ako dodal, na stavbu sa dajú využiť prostriedky z eurofondov.
Podporu naprieč spektrom by brali
V tejto veci budú poslanci interpelovať ministra. Na najbližšej schôdzi chcú tiež Ján Hudacký a Pavol Zajac predložiť návrh novely zákona o službách v zamestnanosti.
Podľa poslanca Zajaca má uľahčiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov. Očakávajú, že ich návrhy by mohli nájsť širšiu podporu, najmä u poslancov z východu.
„Na začiatku volebného obdobia predseda parlamentu povedal: stop revanšizmu, poďme dobré veci pre ľudí schvaľovať spolu. Toto je zákon, ktorý nemá žiadnu politickú farbu. Ak budú poslanci Smeru hlasovať slobodne, očakávame, že ho podporia,“ dodal P. Zajac.
Ministerstvo: Figeľ zavádza
Na tlačovku J. Figeľa zareagoval hovorca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Martin Kóňa, podľa ktorého predseda KDH pri R9 zavádza, keďže počas svojho ministrovania „sám dal tomuto nejasnému ideovému zámeru červenú“.
BRATISLAVA/PREŠOV. Podľa ministerstva Figeľ naháňa politické body a ak by s cestou R9 vážne, začal by jej prípravu.
„Odpoveď prečo túto cestu nezačala minulá vláda pripravovať, môžeme nájsť v diaľničnom programe pána Figeľa, ktorý schválila predošlá vláda minulý rok v júli. Tu sa jasne uvádza, že rýchlostná cesta R9 nie je ideálnym riešením dopravnej situácie v regióne.“
Najvhodnejším riešením pre región je z pohľadu rezortu dopravy preložka ciest prvej triedy mimo obývaného územia.
„Doprava po nich tak bude plynulejšia, komfortnejšia a hlavne bezpečnejšia pre obyvateľov. Preložka ciest prvej triedy je najvhodnejšou alternatívou, pretože je oveľa menej nákladná a obyvatelia regiónu z nej budú ťažiť oveľa skôr.“
Ministerstvo pracuje na prípravách preložky existujúcej ciest prvej triedy I/18 a I/74, dlhej 105 km.
„Momentálne sa pripravuje dokumentácia na územné rozhodnutie napríklad pre južný obchvat Vranova nad Topľou, ale aj úseky Brekovom a Humenným či Sninou a Kolonicou. Na úsek Nižný Hrabovec - Petrovce nad Laborcom v dĺžke 15 kilometrov už bola spracovaná dokumentácia a prebieha proces prípravy územného rozhodnutia. S výstavbou všetkých úsekov sa začne v najbližších rokoch,“ dodal Kóňa.
frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
