Tréneri Prešova a Košíc Angel Červenkov i Ján Kozák to vystihli presne. Podľa nich bolo uplynulé corgoňligové derby pretaktizované. Zdalo sa nám, že nielen vstupná pasáž sa niesla v znamení prehnanej opatrnosti. Hluchých miest bez života bolo podstatne viac. Kozák mal pravdu aj v tom, že keby padol gól, bolo by to iste potom zaujímavejšie, dramatickejšie. Lenže mužstvá ako keby sa ponúkali, kto sa ujme vedenia, a keďže sa nikto k získaniu čo len malého náskoku nemal, dopadlo to tak, ako dopadlo.

PREŠOV. Stred poľa hráči oboch tímov najviac milovali, vyzeralo to tak, ako keby mali zakázané viac sa presúvať k jednej či druhej bráne.

Od domácich sa čakalo, že predsa len vyvinú viac aktivity, keďže množstvo lôpt išlo do územia nikoho či na súperove kopačky, pramenili z toho pasáže bez iskry a nápadu.

Tých pár šancí na jednej i druhej strane bolo primálo na to, aby si divák zgustol na zápase, ktorý by mal mať predsa len iný punc než ostatné bežné ligové duely.

Prešovský kouč pridupľoval, že vie, kde sú slabiny jeho zverencov. Tie sa odhalili v plnej nahote. Je to napríklad menšia kreativita pri rozvíjaní ofenzívnych akcií, bezradnosť v priestore pred šestnástkou i v nej.

Akoby hráči stále vnímali rozkazovací spôsob: Nesmiete dostať gól! Až na druhom mieste je potom úloha, aby ho aj strelili.

Dominovala defenzíva

Aj samotní aktéri vnímali priebeh súboja tak, že to nebolo nič mimoriadne, čím by sa mohli pýšiť.

„Bolo to vyrovnané, ale to, že sme nevyhrali, nám prinieslo sklamanie. Išlo o súboj o jednom góle a keďže nikto ho nedal, nič iné ako takáto remíza nemohla byť. Ťažko povedať, či je zmierlivý výsledok spravodlivý, alebo nie . Myslím si, že pri šanciach sa šťastie mohlo prikloniť aj na našu stranu,“ predostrel svoj pohľad na derby Jaroslav Kolbas.

Hráč, ktorý si obliekal predtým aj košický dres, tiež bral vystúpenie prestížne. Aj podľa neho dominovala defenzíva, preto tutovky sa rodili ťažko. Ak sa vôbec dá hovoriť o vyložených možnostiach Tatrana.

„Ešte som ako hráč Prešova neokúsil úspech nad Košicami a veril som, že to konečne vyjde. Škoda, snaha nestačila, hoci každý makal.“

Počuť bolo iba tábor hostí

Tento bek sa zamyslel aj nad tým, prečo sa šnúra bez víťazstva vo vzájomných zápasoch s MFK natiahla.

„Sú súperi, proti ktorým to vieme a proti ktorým sa trápime. Netreba brať do úvahy štatistiku, každý zápas treba brať odznova, naplno a povedať si, že sa to dá zvládnuť. Nehovoril by som o komplexe. Remíza mrzela aj kvôli divákom, ktorí prišli v solídnom počte, ale nepotešili sme ich ani jediným zásahom.“

Pravdaže, nedal sa obísť bojkot vo fanúšikovskom tábore hostiteľov, a tak tromfy v tomto smere mali v rukách hostia

. „Pre nás to nebolo plus, lebo počuť bolo iba prívržencov rivala. Nechcem sa ale vyjadrovať sa k postoju našich skalných, hoci ich dôvody sa dajú i pochopiť,“ pripomenul bek, ktorý do prestávky poslal do ohňa šikovné prihrávky a centre, avšak zostali bez efektu.

Po zmene strán už ale taký užitočný pri podpore útoku nebol. „ V prvom rade si musím plniť obranné úlohy. Pokiaľ boli sily a priestor, tak som sa snažil pomôcť.“

Aj po tomto stretnutí stále platí, že aby mal herný prejav Tatrana atraktívnejší obal, musia sa o to oveľa viac pričiniť všetci hráči.

Po nedobrom výkone predtým v Myjave vystúpenie s Košicami malo naznačiť, do akej miery spytovanie svedomia bolo presvedčivé.

Vyzerá to tak, že ešte sa bariéru priemernosti a ostýchavého prístupu celkom nepodarilo zlomiť. Teraz čaká Prešov náročný program. „

Hráme v Žiline, potom je na rade pohár s Ružomberkom a duely s Trnavou i Slovanom. Takže naozaj kvalitní, silní súperi a dúfame, že nás diváci prídu povzbudiť a nielen hanlivo pokrikovať. Nie je to nič príjemné,“ dodal Jaroslav Kolbas.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári