Strešnú krytinu majú z dovozu.
SVIDNÍK. Začiatkom júla sa skanzenom vo Svidníku prehnala veterná smršť. Škody v expozícii ľudovej architektúry vietor zanechal najmä na slamených strechách.
Najviac poškodená bola krytina historickej gazdovskej usadlosti z roku 1905.
„Ide o prvý objekt, ktorý bol do skanzenu premiestnený v roku 1975. Finančné prostriedky boli navýšené v rámci projektov ministerstva kultúry. Našli sme skúsených majstrov a postupne ho obnovujeme,“ uviedol riaditeľ SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku Miroslav Sopoliga.
So slamou pomohli Poliaci
Na výmenu slamenej strechy je podľa majstrov potrebných aspoň desaťtisíc kusov takzvaných kyčiek. Problém podľa nich nie je v pokládke, ale skôr v dopestovaní slameného materiálu.
„Slama sa spracováva ručne od sejby, mlátenia až po zviazanie do kyčiek. Musí dorásť do výšky 150 centimetrov. U nás na Orave je problém dopestovať ju. Skúšali sme to vlani, nepodarilo sa. Materiál nám preto dodali poľskí dodávatelia,“ hovorí František Štefaňák z Oravskej Polhory.
Tradičný postup pokládky slamy Slovákov naučili poľskí majstri. Mladý remeselník Jacek sa remeslu priučil pred piatimi rokmi.
„Musí sa hlavne vydariť počasie, aby bolo dostatok materiálu. Sú na to starodávne metódy. Každá kyčka sa samostatne pripevňuje. Naučil nás to jeden starý pán, ktorý to tak odovzdal ďalšiemu pokoleniu.“
Prácu na slamenej streche robí sedem chlapov sedem dní. Krytina má počasiu odolávať aj niekoľko ďalších desaťročí. Pôvodná slamená strecha domu vydržala 37 rokov.
„Čím je strmšia, tým dlhšie vydrží. Izolačné vlastnosti má vynikajúce. Netreba už ďalšiu izoláciu,“ dodal Štefaňák.
Pokrývačské práce starodávnou technikou mohli návštevníci svidníckeho skanzenu vidieť aj počas Dňa remesiel a ľudových tradícií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
