Na ich opravu múzejníci pozvali oravských majstrov, ktorí začali s výmenou slamy tradičnými postupmi.
SVIDNÍK. Veterná smršť v svidníckom skanzene napáchala toto leto škody za viac ako 7 000 eur. Najviac poškodená zostala strešná krytina historickej gazdovskej usadlosti z roku 1905.
„Ide o prvý objekt, ktorý bol do skanzenu premiestnený v roku 1975. Finančné prostriedky boli navýšené v rámci projektov ministerstva kultúry. Našli sme skúsených majstrov a postupne ho obnovujeme,“ uviedol riaditeľ Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku Miroslav Sopoliga.
Pokrývačské práce starodávnou technikou mohli návštevníci svidníckeho skanzenu vidieť aj počas Dňa remesiel a ľudových tradícií.
Výmena krytiny si podľa majstrov vyžaduje kumšt, ale aj dostatok materiálu. Na jednu strechu minú cez desaťtisíc kusov takzvaných slamených kyčiek.
„Slama sa spracováva ručne od sejby, mlátenia až po zviazanie do kyčiek. Tá musí dorásť do výšky 150 centimetrov. U nás na Orave je ju problém dopestovať. Skúšali sme to vlani, nepodarilo sa. Materiál nám preto dodali poľskí dodávatelia,“ hovorí František Štefaňák z Oravskej Polhory.
Siedmi chlapi pokrývali sedem dní
Tradičný postup pokládky slamy oravských remeselníkov naučili poľskí majstri. Mladý remeselník Jacek z Poľska sa tradičnému remeslu priučil pred piatimi rokmi.
„Musí sa hlavne vydariť počasie, aby bolo dostatok materiálu. Sú na to starodávne metódy. Každá kyčka sa samostatne pripevňuje. Naučil nás to jeden starý pán, ktorý to tak odovzdal ďalšiemu pokoleniu.“
Prácu na slamenej streche robí sedem chlapov, sedem dní. Krytina má počasiu odolávať aj niekoľko ďalších desaťročí. Pôvodná slamená strecha domu vydržala 37 rokov.
„Čím je slamená strecha strmšia, tým dlhšie vydrží. Izolačné vlastnosti má vynikajúce. Netreba už ďalšiu izoláciu,“ dodal Štefaňák.
Svidnícke Múzeum ukrajinskej kultúry sa plánuje pustiť aj do výmeny ďalších slamených a šindľových striech historických usadlostí. Obnovou má prejsť aj chátrajúca nedokončená vstupná budova.
„Naším plánom je dokončiť vstupný objekt do skanzenu v rámci cezhraničného projektu medzi Slovenskom a Poľskom. Kvalitný projekt z európskych fondov nám dáva nádej, že získame financie na jeho dokončenie. V jeho priestoroch by sa v budúcnosti mohli konať aj workshopy, či konferencie,“ uzavrel M. Sopoliga.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
