PREŠOV. Najprv si vyslúžil „péenku“ ešte v minulom ročníku na jar. Keď sa zdalo na začiatku tejto sezóny, že je z najhoršieho vonku, prišla ďalšia galiba a pomaly 31-ročný futbalista sa zase musel nútene porúčať zo zostavy.

Pritom príčina je stále tá istá – problematické postranné väzy na kolene ľavej nohy. Tie si natrhol dva razy. Prvý úder pod pás dostal v apríli v zápase 27. kola, keď naši hrali v Zlatých Moravciach a po nešetrnom zákroku protihráča v prvom polčase pocítil bolesť.

Najprv si myslel, že nedohrá zápas, ale potom sa to upokojilo a zostal na pľaci. Dokonca dal aj gól z priameho kopu a zavelil k výsledkovému obratu.

„Až neskôr po vyšetrení magnetickou rezonanciou lekári zistili, čo sa mi vlastne stalo a že mám natrhnutý postranný väz.“

Operácii sa vyhol, nosil mesiac ortézu, ale už si do lopty v minulom ročníku súťaže nekopol. Tešil sa preto o to viac na nové zápolenia. Lenže stačil odohrať iba jedno vystúpenie na Slovane (cítil sa super, bez subjektívnych ťažkostí) a po ňom v rámci tréningovej zábavy a modelovaného zápasu sa mu zase situácia vymkla spod kontroly. Znovu zahaprovalo to isté koleno.

„Zrejme nebolo doliečené a prípravu som uponáhľal. Každý vie, aké bolo leto v klube, situácia neistá, trénoval som individuálne, no proces rehabilitácie som zrejme nedokončil tak ako bolo treba. Vypomstilo sa mi to.“

Roztrhnutý vnútorný postranný väz bol ďalším mementom. Aj tak ale skalpelu zase ušiel. „Keby som sa dal operovať, tak vynechám oveľa viac, no viem, že pokiaľ sa to ešte zopakuje, tak ma zákrok neminie.“

Zase chodil štyri týždne s ortézou, rehabilitoval. Postupne začal s individuálnou prípravou, posilňovaním, cvičeniami. S loptou si potykal až po dlhšom čase, najprv opatrne, aby nebodaj niečo nepokafral.

Ponáhľa sa pomaly

Pôvodne avizoval, že na zápas so Žilinou by už chcel byť poruke. Lenže nestalo sa a ani proti Trnave nebol k dispozícii.

„Nerád by som urobil rovnakú chybu, ešte som cíti, že to nie je ono. Po konzultácii s trénerom sme si povedali, že treba sa ponáhľať pomaly. Rád by som už bol aspoň na lavičke na najbližšom zápase so Slovanom. Nič však nechcem zakríknuť. Modelovaný zápas áčka s béčkom by mal naznačiť viac,“ prezradil skraja tohto týždňa skúsený borec, ktorý podobné patálie ešte nikdy v kariére nezažil.

Akurát raz mal problém s chrupavkou v členku, ale to mu lekári vyčistili a po mesiaci a pol bol pokoj.

Je zaujímavé, že len čo Macko vypadol z kolotoča, aj tímu to hlavne vonku išlo horšie.

„Však už aj chlapci i tréner sa nevedia dočkať, kedy budem fit. Je to zlý pocit sedieť na tribúne a dvojnásobne trpieť, lebo viem, že nemôžem pomôcť. No aspoň sa vyrozprávam s chalanmi po stretnutí. Najhoršie to bolo naposledy proti Trnave, keď som po vylúčení Krajníka príliš neveril, že to dokážeme, ale chlapci sa vyznamenali,“ prezradil V. Macko, ktorý teraz viac prichádza počas zápasov do kontaktu s názormi fanúšikov.

„Nie vždy sa to dobre počúva, ale čo už. Každý má svoj pohľad, hoci niektoré hlášky sú naozaj zvláštne...“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári