Jabĺk sa tohto roku urodilo toľko, že sa nimi dá ohadzovať. Napriek nadúrode na Slovensko stále dovážame menej kvalitné jablká. Niektoré putujú až z Juhoafrickej republiky.
PREŠOV/ĽUBOTICE. Suchý rok väčšinu slovenských záhradkárov nepotešil. Výnimku tvoria jablká, ktorých je všade plno.
„Ak chodíte po sadoch, vidíte, že stromy sa lámu pod úrodou. Sliviek bolo málo, hrušiek poredšie, ale jabĺk je veľmi veľa. Tento rok bola mimoriadna úroda,“ hovorí záhradkár Anton Krištof z Ľubotíc (okres Prešov), ktorý sa venuje pestovaniu tohto druhu ovocia.
„Irónia i tragédia je v tom, že napriek tomu, že u nás je nadúroda jabĺk, my ich dovážame zo zahraničia. Dokonca z Juhoafrickej republiky,“ krúti hlavou.
Jablká z dovozu sú podľa neho menej kvalitné: „Nielenže sú drahšie, ale vzhľadom na potrebu prepravy musia byť chemicky ošetrené. A to chceme podporovať bioprodukciu. Ak sa u nás strieka, tak maximálne 3 - 4–krát za rok, ale všetci tí veľkopodnikoví producenti si nemôžu dovoliť, aby došlo k nejakej infekcii a podobne, preto jablká striekajú 15 až 20–krát. Skrátka, nevieme zužitkovať nadúrodu.“
Najlepšie využitie? Mušt
Sadovníci z okolia Prešova zužitkujú podstatnú časť tohoročnej úrody na výrobu vína či muštov.
Jozef Mičkanin má 75 rokov a tiež sa venuje pestovaniu jabĺk. Kedysi si z nich dával páliť aj domáci kalvados, teraz uprednostňuje zaváranie a výrobu nealkoholického muštu, teda čistej ovocnej šťavy.
„Urodilo sa veľa jabĺk. Máme na ne drvič a lis. Lisujeme šťavu. Tá usadne, dáme ju zohriať na 80 stupňov a ešte teplú dáme do fliaš a zazátkujeme. Vydrží aj rok a pol,“ opisuje postup využitia.
Aj podľa jeho slov je škoda, že jablká dovážame, hoci máme veľa kvalitných domácich druhov a úroda bola výborná.
Zisťovali sme, aký je postoj Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré deklaruje podporu domácej produkcie. Obchodnej politike reťazcov sa vie brániť len obmedzene, vzhľadom na normy celej Európskej únie.
„Jablká skutočne vykazujú v súčasnosti nadúrodu, ale pochádzajú zvyčajne zo záhrad alebo drobných pestovateľov, resp. z extenzívnych ovocných sadov. Táto produkcia sa nedostane do obchodných sietí, zvyčajne nemá primeranú obchodnú kvalitu podľa podmienok EÚ a preto je určená na priemyselné spracovanie, spotrebu v domácnostiach a muštovanie,“ vysvetľuje Magda Tóth Želeňáková z ministerstva.
Zistili sme
Úroda verzus predaj
Na ministerstve pôdohospodárstva sme zisťovali, aké sú fakty. Koľko jabĺk sa na Slovensku skutočne urodí, koľko sa vyváža a dováža a aké ovocie predávajú veľké obchodné reťazce.
Reťazce patria nadnárodným spoločnostiam, teda zahraničným vlastníkom, preto obchodujú s takými organizáciami, ktoré vedia dodávať pravidelné dodávky ovocia v požadovanej obchodnej kvalite a požadovanom množstve.
Sme členmi vnútorného trhu EÚ, reťazce si samy organizujú - odkiaľ budú zabezpečovať jablká a zvyčajne sú to zahraniční dovozcovia.
Reťazce od svojich dodávateľov požadujú certifikáty o kvalite, teda pestovatelia v procese pestovania musia splniť cca 150 evidovaných úkonov pre získanie certifikátu GLOBAL GAP alebo EUREP GAP, držiteľmi sú na Slovensku len veľkí pestovatelia alebo spoločné organizácie výrobcov, ktoré do reťazcov dodávajú ovocie.
Skutočná úroda jabĺk v ovocných sadoch + záhradách sa pohybuje od 49 688 t (2009), 45 108 t (2010) až po 37 365 (2011). Odhad úrod jabĺk v roku 2012, ktorý vykonáva ÚKSÚP podľa údajov z registra ovocných sadov k 15.6.2012 je na úrovni 36 327,7 ton.
l Vývoz jabĺk zo SR sa pohybuje od 14 628 t (2009), 20 705 t (2010), 20 887 t (2011) a za január až jún 2012 v objeme 14 372 t. Naproti tomu v dovoze jabĺk boli zaznamenané nasledovné objemy: 41 014 t (2009), 54 771 t (2010), 50 503 t (2011) a 32 102 t za sledované obdobie január až jún 2012.
frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
