SABINOV. Pre podnikateľa, ktorého zámerom je ťažiť štrkopiesky, územný plán zmenili bez pripomienok.
K mladým rodinám, majiteľom pozemkov zamýšľajúcim postaviť si dom, sa obrátilo mesto chrbtom. Im zmenu odmietli. Aj keď si chceli sami financovať výstavbu všetkých inžinierskych sietí i verejného osvetlenia.
Zmeny a doplnky Územného plánu mesta Sabinov tamojší poslanci vo štvrtok schválili na podnet súkromného investora. Bez pripomienok. Dokonca aj bez toho, aby vôbec vedeli, o koho ide.
V písomnom návrhu, ktorý poslanci pred hlasovaním dostali, totiž chýbalo meno žiadateľa. Nebol uvedený ani názov firmy. Všetci do jedného zahlasovali za a nezaujímal ich žiaden podnikateľský plán ani názor obyvateľov mesta.
Do územného plánu zapracovali investičný zámer „ťažby štrkopieskov v lokalite Poľný mlyn na pravom brehu Torysy s následnou úpravou plochy na agroturistický športovo-rekreačný areál“.
Domy zatrhli, ťažbe štrku dali zelenú
Podľa dôvodovej správy riešenie navrhuje dvojúčelové využitie dotknutých pozemkov južne od plochy navrhovaného mestského parku ako plochy pre ťažbu surovín a rekreačné využitie.
„V prvej etape bude uvedená plocha využitá na ťažbu štrkopiesku, po vyťažení zásob, najneskôr do roku 2016, bude územie upravené na rekreačný agroturistický areál s vodnými plochami, južná časť na malú záhradkársku osadu,“ informoval poslancov na zasadnutí vedúci oddelenia výstavby sabinovského mestského úradu Peter Tuleja.
Plocha tak údajne doplní športovo-rekračný charakter územia na pravom brehu Torysy, zahŕňajúci lesopark Švabľovka, existujúci mestský športový areál a plánovaný mestský park.
Hoci zrejme ide o dobrú myšlienku a mesto to vraj nebude stáť ani cent, ani jeden poslanec nechcel vedieť, kto stojí za projektom.
Takí ústretoví však radní neboli pri majiteľoch pozemkov v lokalite Nad Ratkami vzdialenej 700 metrov od ostatného domu v meste.
Okolo 20 mladých rodín si tam chcelo postaviť svoje nové bydlisko. Hoci na časť pozemkov bolo ešte v roku 1995 vydané stavebné povolenie, mesto územie doteraz ani v jednej zo šiestich zmien nezahrnulo do územného plánu.
Výstavbu im mimo hranice zastavaného územia nechcú povoliť. Ani vtedy, ak si inžinierske siete zaplatia za vlastné. Vraj mestu vzniknú náklady na osvetlenie, údržbu ciest a vývoz odpadu.
„Nepomohlo ani to, že sme získali súhlas od všetkých dotknutých organizácií. Vrátane elektrární, plynární a vodární,“ nechápe postoj mesta jeden zo stavebníkov Jaroslav Chovan.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári