Bardejovský med ocenili na medzinárodnom veľtrhu

Bardejovský včelár Jozef Voľanský a jeho rodinná farma získala šieste medzinárodné ocenenie.

Na slovinskom potravinárskom veľtrhu ocenili med z Bardejova. Vo svojej kategórii sa stal šampiónom výstavy. Bardejovský včelár Jozef Voľanský a jeho rodinná farma tak získala v poradí šieste medzinárodné ocenenie.

BARDEJOV. Slovinský veľtrh Agra patrí v potravinárskej oblasti medzi najznámejšie na svete. V oblasti medu v tomto roku súťažilo 46 vystavovateľov. Med Jedľová medovica z bardejovskej produkcie splnil všetky najvyššie parametre a získal titul šampión výstavy.

„Vystavovalo sa v mnohých kategóriách. Za každú bol vybraný jeden med, ktorý získal maximálny počet bodov zo všetkých. Náš med súťažil v kategórii medovicové medy. Body sa získavali za obsah vody, farbu, elektrovodivosť, pomer cukrov a chuťové vlastnosti. Na naše prekvapenie získal maximálny počet bodov a stal sa šampiónom výstavy,“ hovorí Jozef Voľanský.

Ocenenie si bardejovský producent medu slávnostne prevzal na slovinskom veľvyslanectve v Bratislave.

Začiatky s jedným úľom

Voľanský začal včeláriť pred jedenástimi rokmi. Med z jeho rodinnej farmy získal už šesť najvyšších ocenení. Dnes sa okrem produkcie venuje aj exportu medu a včelích výrobkov.

„V roku 2001 som sa k tomu dostal čírou náhodou. Doma sme mali starý úľ. Začal som s jedným a pomaly sa to začalo rozrastať. Dnes máme asi dvesto včelích rodín na viacerých včelniciach v rámci okresu. Nie je naším cieľom ísť do ďalších počtov úľov, ale skôr to udržujeme. Skôr sa orientujeme na konečnú produkciu a konečné produkty,“ priblížil J. Voľanský.

S medom je Voľanský v kontakte každý deň. Baví ho ako jeho produkcia, tak aj obchodovanie.
„Včelárenie je dobrá práca, aj oddych od ľudí. Dôležitá je hlavne hygiena, dezinfekcia a starostlivosť o zdravie včiel. Na množstvo medu vplývajú hlavne klimatické podmienky, ktoré vedia byť vrtkavé,“ skonštatoval Voľanský.

S včelami kočujú na miesta znášky

V súčasnosti jeho včelia farma produkuje päť druhov medov. Orientujú sa hlavne na tmavé medy z lesov Čergova. V čase, keď začína „medovať jedľa“, prevážajú kočovné vozy s úľmi z včelníc do lesa.

„Presúvame ich do blízkosti lesa, kde sú lesné znášky. Snažíme sa včely premiestňovať, aby v týchto podmienkach dokázali produkovať ten najkvalitnejší med. V lese sú v čase, keď je medovica najlepšia,“ povedal Voľanský.

Na jedliach v čergovských lesoch sa vďaka málo znečistenému prostrediu darí voškám, ktoré tu žijú v kolóniách.

„Živia sa tým, že vysávajú šťavu z jedľového ihličia. Ich metabolizmus nedokáže spracovať všetky zložky a vylučujú preto sladké kvapôčky. Túto šťavu zbierajú včely a produkujú z neho medovicový med,“ vysvetlil včelár.

Medovicový med zaujal aj SAV

Kvalitu bardejovského tmavého medu a jeho klinické využitie v medicíne skúmala aj Slovenská akadémia vied (SAV).

„Ich výskum sa orientoval na medicínsku kvalitu medu a porovnávali ho s medom Manuka z Nového Zelandu. Boli k tomu vypracované aj vedecké práce a vedci zistili, že borovicový med z našej produkcie je lepší pre medicínske účely ako med Manuka,“ uviedol Voľanský.

Prírodné antibiotikum

Svetová produkcia medu pozná len štyri druhy medicínskych medov. Aktuálne je med z Bardejova testovaný, aby v budúcnosti mohol byť zaregistrovaný ako jeden z medicínskych medov v ústave liečiv.

„Tento med sa môže používať na rany, preležaniny a na bandáže. Ľudský organizmus sa môže dostať do fázy, keď je na antibiotiká imúnny, na med si však imunitu vytvoriť nevie,“ dodal Voľanský.

Príprava včiel na zimu. Včelársky rok sa už skončil, včelíny pripravili na zimu aj s potrebnými zásobami medu.