KRIVANY. Najnovšia publikácia je o krojoch nielen z oblastí Hornej Torysy. Nechýbajú v nej dobové fotografie, najstaršia je z roku 1900.
„Bez porovnania niet poznania, a k tomu ešte v takej kráse, preto sú v knižke pohľady aj za okres,“ vysvetľuje J. Lazorík.
Podľa neho dnešná generácia už nepochopí dve dôležitosti. Ako niekedy naši predkovia vedeli všetko dorobiť z vlastnej suroviny a na vlastnom kolene a ako sa obliekali: „Na pochopenie som preto napísal najprv knihu Remeslá a teraz Kroje.“
Je presvedčený, že v každej obci by mali byť kroje ako paládiá národa odložené a zachovávané. Podľa Lazoríka by človek okrem zmáhania sa, aby sa mal každý deň čím nakŕmiť tak ako i každý živočích, tvoriť aj krásno.
„Všade inšie a inšie ako aj príroda, aby práve schopnosťou obdivu a úcty sa odlišoval od zvieraťa a aby tak najmä zachovávaním všade inšieho nárečia, kroja či architektúry bol hlavným predstaviteľom princípu stvorenstva v rozmanitosti.“
Je zhrozený tým, že dnes v čase elektronizácie života je všade na celom svete to isté: „Nad pamiatkami minulosti sa pozastaví ak jeden človek z tisícich. V zmysle kultúry dnes celosvetovo prevládli len pudy, veľkomestská uniformita.“
Píše ďalej
Lazorík je autorom aj ďalších publikácií, všetky sú doplnené stovkami autentických fotografií. Písal napríklad aj o neuveriteľnom živote v minulosti – Jedzeňa na starej hornotoriskej doliňe, vydal knihu o "Cigánoch".
Pre zachovanie nárečia vydal viacero nárečových knižiek pod názvom Humorno-pravdivé obrázky zo starej dzedziny. Tento svoj počin dôvodí tým, aby nárečia nezanikli proti princípu stvorenstva a biodiverzite.
„Práve nárečia sú koreňmi a oporou správnej spisovnej slovenčiny. Hoc za umelým spisovným jazykom do nás žiaden kultúrny cudzinec nepríde.“
J. Lazorík je bývalým učiteľom slovenského jazyka, ktorý dodnes perfektne ovláda. Vie aj po nemecky a veľmi ho hnevá používanie ponemčeného výrazu nenechajte si ujsť namiesto nedať si ujsť.
Aj vo svojom veku stále čiperný etnograf zahral so svojou dedinskou folklórnou skupinou 77 ľudových scénok, z nich 18 bolo sfilmovaných pod názvom Popaterce na nas.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
