Po dlhých 90 rokoch dnes ťažba znova ožije. Konkrétne v lokalite Libanka v dobývacom priestore Červenica (okres Prešov).
PREŠOV. Konateľ spoločnosti Opálové bane Libanka sa o legalizáciu ťažby snažil 7 rokov. Obvodný banský úrad v Košiciach povolil ťažbu už v máji, ale až dnes sa s ňou reálne začne.
„Ide o lokalitu Monika pri štôlni Viliam a ťažba bude zatiaľ povrchová. Rokujem s investormi o tom, aby mohol byť vyťažený materiál finalizovaný v Prešove. To znamená, že všetko, čo sa strojovo vyťaží, sa bude preberať v meste, následne budú odborníci drahý opál brúsiť a vyrábať šperky. Pri týchto prácach by malo nájsť zamestnanie okolo 100 až 150 ľudí,“ povedal nám konateľ spoločnosti Opálové bane Libanka Ivan Kopor.
Lokalitu Monika vlastnia Štátne lesy SR, od ktorých si ich konateľ prenajal.
Slovenský drahokam na trhu so šperkami chýba už veľa rokov. Predáva sa len opál vyťažený v Brazílii, Etiópii, na Hondurase, v Mexiku, Peru, Tanzánii a v USA.
Unikátny drahý kameň sa na Slovensku a tým aj v Európe prestal ťažiť v roku 1922 a štát ťažbu doteraz nepodporil. Na Dubníku pritom ide o najstaršie ložisko na svete. Zaujímalo nás preto, či sa neobávajú, že je vyčerpané.
„Práva na ťažbu sme od štátu dostali už v roku 2005 a vtedy sme vypracovali plán dobývania, vrátane prieskumu. Zásoby by tam mali byť ešte na ďalších sto rokov, ale ani druhá možnosť nie je vylúčená,“ poznamenal Kopor.
Lokalita má aj turistický potenciál
Bane majú 22 kilometrov chodieb, niektoré majú aj 7 poschodí a 5 z nich je zatopených vodou, čo by mohlo byť rajom pre potápačov.
Do týchto chodieb sto rokov suchá ľudská noha nevstúpila a pritom sú tam zachované banské schody z dreva, široké chodby, rôzne minerály a ľadové kvaple. To všetko sú atrakcie, ku ktorým sa zatiaľ ľudia nedostali.
Kopor spolu s investormi chce pre verejnosť postupne lokalitu sprístupňovať, vybudovať služby aj ubytovacie priestory. To všetko tam doteraz chýbalo.
Jeho ambíciou je však aj dostať na svetový trh tento jedinečný slovenský drahokam.
„Nedávno bola súťaž šperkárov, ktorí vyrábali slovenské klenoty s etiópskym opálom. Želal by som si, aby už čoskoro bola taká súťaž, kde použijú náš jedinečný opál,“ zdôraznil Kopor.
Z histórie ťažby opálu
1568- podľa najstaršej baníckej listiny sa v štyroch baniach na Dubníku ťažila ruda.
1597- 1603-Rudolf II. vydal pre Alberta Magnusa z Vratislavy povolenie hľadať opály a iné drahokamy na území uhorského kráľovstva. Neskôr aj opatrenie, ktorým požiadal Štefana Keczera, aby baníkov, ktorí ťažia na jeho majetkoch opál, cinabrit a iné drahokamy chránil.
1604 - Anselmus Boetius de Boodt, osobný lekár a kustód cisára, začal písať najvýznamnejšie mineralogické dielo 17. storočia.
1687- Erár sa zmocnil pozemkov, kde boli bane počas procesu Prešovské jatky.
1769- Prenájom baní získala prvá súkromná spoločnosť na 6 rokov za 300 zlatých ročne. Išlo o viedenského klenotníka Jozefa Rumplera.
1785- Anton Schwarz a Johan Möhling spracovali prvú mapu baní okolo Červenice a vrchu Libanka.
1788-1797- Erár sa rozhodol pre banské podnikanie vo vlastnej réžii, ale nepodarilo sa im to, lebo sa rozmohol ilegálny obchod s opálmi.
1797-1845- Bane prechádzajú z rúk do rúk rôznym nájomníkom. Až Gabrielovi Féjervárymu sa v roku 1830 podarilo otvoriť opálové ložiská a začať jeho správne dobývanie.
1845-1880- Na základe dražby dostal bane do prenájmu na 25 rokov viedenský klenotník Goldschmidth. Po jeho smrti sa diela ujala manželka Emília, rod. Polláková a ich syn Adolf Ľudovít vyniesol dubnický opál na vrchol slávy.
1918-1922 – Bane prešli opäť do prevádzky eráru, teda takmer po 100 rokoch. Technicky ich pozdvihli, ale nepodarilo sa im zabezpečiť plynulý odbyt. Po 1. svetovej vojne už boli bane v žalostnom stave a v roku 1922 ich štát opäť prenajal francúzskemu podnikateľovi Bittner-Belangenayimu na 20 rokov. Nájomca mal však finančné problémy, preto práce zastavil a baníkom dal výpovede.
1923- Štát rozviazal zmluvu s nájomcom aj poslednými troma pracovníkmi, riaditeľom Jánom Kožurom, brusičom Petrom Rudým a strojníkom Mikulášom Pomfy.
ak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
