Futbalisti Tatrana Prešov sa zo Senice vracali naprázdno

Aj po reprezentačnej prestávke sa mizéria zelenobielych na ihriskách súperov nezmenila. Naďalej majú na konte iba jeden bod z vystúpení vonku a nič na tom nezmenilo ani stretnutie v Senici. Na góly boli úspešnejší domáci, rovnako tak na strely do brvna, ale futbalisti Tatrana Prešov tvrdili, že na šance boli lepší. Lenže to bolo málo a nič nemenilo na skutočnosti, že si zaknihovali ďalšiu porážku.

PREŠOV. Naopak, domáci len natiahli šnúru víťazstiev v rade a už ich majú na konte päť.

„Keby sme sa ujali vedenia, zápas by mal iný priebeh a bolo by to dopadlo určite pre nás vydarenejšie,“ povedal Viliam Macko.

Tento stredopoliar nastúpil po dlhej pauze. Naposledy hral v úvodnom kole ročníka na Slovane, keď ho druhý raz v tomto roku zradilo koleno. Teraz vydržal celý duel, a tak by sa zdalo, že organizmus v pohode znášal záťaž bez predošlého testovania v tíme juniorov.

„Nechcel som riskovať, že sa zraním, a tak som za rezervu nenastúpil, aby som zistil, ako na tom som. Nemienil som to siliť, reku, keď sa mám zraniť, tak nech je to už v áčku. Na Záhorí všetko prebiehalo v poriadku, a tak nebol dôvod na striedanie. Až v poslednej minúte po jednom súboji mi niečo puklo v kolene. Rozbehal som to a neuvažoval o problémoch. Cestou domov ma to len trošku pobolievalo, ale v nedeľu som vstal s tým, že je to opuchnuté. Musím navštíviť doktora a dúfam, že nebudem musieť nosiť ortézu a zase si dať pauzu. To by bola neskutočná smola,“ naznačil patálie borec, ktorý nastúpil s enormnou chuťou.

Do prestávky sa prezentoval nebezpečnou strelou nad, ktorá vedno s pokusom s Dolným (brankár s námahou loptu vyškriabal) znamenali možnosti na zmenu skóre.

„Mali sme nejaké náznaky brejkov, ktoré sme ale nedotiahli do konca a vyriešili sme ich tak, ako sme vyriešili. Škoda.“

Brvno slabou náplasťou

Aj po zmene strán začali východniari aktívnejšie, z čoho rezultoval nádejný strelecký pokus Adama. Lenže potom prišla štandardka dovtedy nevýrazných hostiteľov, ktorá zaskočila v tom momente akoby ospalých Prešovčanov.

„Súper to rýchle rozohral a kým sme sa spamätali, bola už lopta v sieti. Bola to naša chyba.“

Neskôr domáci dostali chuť, dva razy sa triasla konštrukcia brány Tatrana. Nič ale nebolo rozhodnuté a stav sa mohol meniť aj po priamom kope Macka, keď senický gólman loptu len vyrazil, no Petrášova dorážka skončila na hradbe domácich obrancov. Za to prišiel trest v podobe druhého zásahu rivala.

„Vtedy sme už viac útočili a nemysleli toľko na bránenie, a tak nás domáci vytrestali, našli okienko v našej defenzíve,“ konštatoval V. Macko.

Ešte predtým trošku podkúril svojmu tímu, keď si nechal vziať loptu vo vlastnej šestnástke Piroskom, ale našťastie z tohto mráčika nezapršalo. „

Mal som v hlave niekoľko myšlienok, nechcel som to bezhlavo odkopnúť, a tak som o loptu prišiel.“

V samom závere ešte Macko trafil brvno po Jakovlevovej prihrávke. „Bola to krížna strela, škoda, že lopta nešla o pár centimetrov nižšie.“

Prešovčania sa hnevali po zápase sami na seba, lebo na minimálne bod mali. Lenže zrniečka hlušiny v ich hernom prejave podlomili zámer a sebavedomie. Hlavne koncovka je stále proti nim, na túto slabinu neustále doplácajú.

„Je to problém celého slovenského futbalu, je pár jednotlivcov, ktorí súkajú góly, ale ostatní sa trápia.“

Nuž, Tatranu zakončovateľ očividne chýba a nikto sa k nejakému trháku nemá. Možno Viliam Macko by mohol zvýšiť údernosť tímu, pokiaľ sa popasuje s nástrahami zranení.

„Nie je jednouché po dlhej absencii hneď sa presadiť. Keby som hral pravidelne a nebol doteraz maródom, možno by moje pokusy dopadli v Senici lepšie.“