Po odmlke začína Janič strelecky explodovať

Reč je o Lukášovi Janičovi, futbalistovi Zlatých Moraviec, ktorý uplynulú sobotu „umlčal“ načas nielen domácich hráčov, ale aj väčšiu časť fanúšikov. Zatlieskali však tí, ktorí mu držali prsty. Keďže pochádza z nášho regiónu, mal na tribúne svoj menší fanklub.

PREŠOV. Vyzerá to tak, že preňho nastáva obdobie akejsi streleckej obrody.

Po dlhšej odmlke sa znovu objavil v našej najvyššej súťaži, hoci možno i prekvapivo nie na východe, a v ostatných dvoch zápasoch zariadil svojimi tromi utešenými pokusmi pre svoj tím štyri body.

„Možno je to i kopačkami, ktoré som mal požičané, ale zrejme hlavne preto, že sa chcem po predošlej sérii zranení znovu uchytiť, pobiť o miesto v základnej zostave a dokázať, že na to mám,“ rozhovoril sa 25-ročný futbalista.

Opísal, že svoju navštívenku Divišovi poslal klasickou placírkou s pomocou prstov. „Loptu som podobral, chytila nepredvídateľný falš a rýchle padala. Brankár nemal veľkú šancu zasiahnuť.“

Vraj na takéto „zákerné strely“ treba mať dispozície, hoci svoje robí aj pravidelný nácvik. Každý hráč má nejakú danosť, Lukášovi Janičovi je súdené, aby posielal podobné pozdravy gólmanom. Okrem vydarenej strely sa však blysol aj dvoma chytrými prihrávkami.

Priam volali po góle, keby však spoluhráči nespanikárili vo výborných možnostiach. „Boli to tutovky, raz sme trafili brvno, preto nás mrzí, že sme nevyhrali,“ komentoval remízu proti Tatranu.

Nestáva sa často, aby hosťujúcemu hráčovi pri striedaní a odchode z ihriska domáci diváci zatlieskali, jemu sa však táto forma odmeny ušla. Jednak preto, že ho mnohí poznajú, ale naozaj si to zaslúžil za svoj výkon.

„Ja som v Prešove futbalovo vyrastal, takže ma ľudia stále registrujú. Vyskytli sa i nejaké pokriky cez duel, čo ma tiež viac motivovalo.“

Zvykne sa mu dariť

Proti Tatranu odohral už v elitných zápoleniach pár zápasov (rovnako tak vo farbách iných celkov v nižšej súťaži) a vraví, že sa mu proti nemu tradične darí.

Už aj predtým zeleno–bielym dokázal streliť corgoňligový gól za Košice. Treba za tým hľadať nejaké špeciálne burcovanie?

„Ani nie, proste je to súper, ktorý mi sedí. Každý futbalista má celky, hra ktorých mu pasuje. Pre mňa je to Tatran,“ riekol záložník, ktorý sa narodil v prešovskej pôrodnici, ale korene má v Krásnej Lúke.

Do lopty kopal v Lipanoch a potom sa ocitol v Prešove. Tu sa spoznal aj s niektorými aktuálnymi protihráčmi, s ktorými udržuje kamarátske kontakty. Neskôr si zbalil veci a vrátil sa do Lipian.

„Nebol som v Prešove docenený a po dovŕšení dorasteneckého veku som usúdil, že lepšia pre mňa bude zmena dresu. Lipany postúpili a tak som sa ocitol tam.“

Postupne sa sťahovanie stalo uňho pravidlom. Dostal sa do Michaloviec, odkiaľ prestúpil do MFK Košice, kde okúsil prvý raz Corgoň ligu a vyšvihol sa i do slovenskej dvadsaťjednotky.

Pred dvoma rokmi si povedal, že vyskúša zahraničie a stal sa hráčom poľského tímu Korona Kielce v elitnej súťaži. Neskôr zamieril do klubu Sandecja Nowy Sacz.

„Pobyt v cudzine mi dal veľa, v tomto roku som ale dostal možnosť zakotviť v Zlatých Moravciach, tak sa činím,“ usmial sa Lukáš, ktorého mladší brat Tomáš ako futbalista pôsobí v Lipanoch, kým ďalší súrodenec Pavol (rovnako odchovanec Tatrana) sa z trávnikov vytratil kvôli štúdiu práva.