Nový riaditeľ to zmenil, súd mu však káže zájsť ešte ďalej.
ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY. Riaditeľa Základnej školy v Šarišských Michaľanoch Jaroslava Valaštiaka čaká azda najťažšie rozhodnutie v jeho živote.
Do začiatku nového školského roku musí zrušiť pätnásť čisto rómskych tried a deti rozmiestniť do zmiešaných.
Koncom minulého mesiaca o tom rozhodol Krajský súd v Prešove, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu.
Podľa neho vytváraním oddelených tried pre rómske deti škola porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, čím sa dopustila diskriminácie na základe ich etnickej príslušnosti.
„Keby som rozsudok nerešpektoval, dopustil by som sa marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Keď triedy zruším a vytvorím výlučne zmiešané, mám obavy, že o pár rokov sa staneme čisto rómskou školou. Aj dnes nám rodičia jedného žiaka oznámili, že ho prekladajú do Prešova. Od pojednávania odhlásili už štyri deti...“
Vzbura rodičovŠkolský zvonček oznámil prváčikom koniec vyučovania. Pred zrekonštruovanou budovou čakajú na svoje deti príbuzní.
„Keby dcérku preložili do triedy, v ktorej budú Cigáni vo väčšine, radšej ju budem denne voziť do Medzian, Sabinova, alebo do Prešova. To je úplne jedno. Nepripustím, aby sedela v lavici s neumytým, smradľavým, zavšivaveným Cigánom, ktorý ju bude terorizovať,“ rozhorčuje sa mladý otecko. Želá si ostať v anonymite.
Jozef Gál čaká na svoju vnučku. Je presvedčený, že násilné vytváranie zmiešaných tried nepomôže nikomu – ani rómskym ani nerómskym deťom.
„Ich nikto nezmení a naše budú trpieť. Bol by som zvedavý, či by páni sudcovia dali svoje deti do triedy v ktorej bude väčšina Rómov. Keby sme si to mohli dovoliť, vnučku dáme do inej školy,“ hovorí dôchodca.
Janka sa začudovane díva na dedka. Zatiaľ má v triede dvoch rómskych spolužiakov. „Sme kamaráti,“ usmieva sa dievčatko.
Mária Krištofová nemieni svoju dcérku – prváčku preložiť do inej školy. Podľa jej názoru bieli rodičia by mali o tú svoju zabojovať: „Sudcovia nepoznajú tunajšie pomery, úroveň väčšiny rómskych detí. Neberiem nikomu právo na vzdelanie. Ale v zmiešaných triedach by učiteľ musel nastaviť tempo tak, aby všetci stíhali. A naše deti by boli diskriminované.“
V priebehu posledných štyroch rokov odišlo zo školy v Šarišských Michaľanoch približne sto nerómskych žiakov.
Riešenie rómskej otázky je čoraz drahšie, hovorí aktivista Štefan Ivanco.
Prečítajte si článok >>
Čierne a bieleZ dvadsiatich štyroch tried základnej školy sú v pätnástich výlučne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vytvorili ich pred niekoľkými rokmi. Osem je zmiešaných, jedna je čisto „biela“.
„Aj v nej boli rómski žiaci, na žiadosť vlastných rodičov sme ich ale museli preložili naspäť k rómskym deťom,“ spomína riaditeľ Jaroslav Valaštiak.
Skúseného pedagóga s vyše tridsaťročnou praxou samospráva poverila vedením školy po odvolaní bývalej riaditeľky v marci tohto roku. A auguste ho ako víťaza konkurzu menovali do funkcie.
„Dlho som nad ponukou uvažoval. Pretože antidiskriminačný zákon je jedna vec a školský zákon druhá. My sme v prvom rade zodpovední za vzdelávanie. A násilné rozdelenie žiakov do zmiešaných tried môže priniesť viac škody ako osohu.“
Po nástupe do školy bol nepríjemne prekvapený. „Čierne“ triedy boli vyčlenené na prvé poschodie, „bielym“ patrilo prízemie. Aj školský dvor bol rozdelený na „čierny“ a „biely“. „Čierne“ deti dostávali v školskej jedálni len suchú stravu, „bielym“ kuchárky vyvárali chutné obedy.
Nový riaditeľ už stihol poprehadzovať triedy v budove, deti spoločne bez problémov užívajú školský dvor, do jedálne dokúpil k trinástim stolom ďalšie, aby sa všetci žiaci mohli naobedovať.
„Keby som bol sudcom, vyniesol by som rovnaký rozsudok, paragrafy nepustia. A keby som bol právnikom, mohol by som zažalovať ďalších dvesto slovenských škôl, kde je rovnaká prax. A aj by som spory vyhral. Som ale zásadne proti násilnej integrácii. Len postupná integrácia môže priniesť ovocie. Prichádzajú do úvahy aj kooperatívne triedy. Toto ale vyžaduje zmenu celého školského vzdelávacieho programu. Sme na to pripravení,“ rozmýšľa riaditeľ.
V záujme detíZákladná škola v Šarišských Michaľanoch má 425 žiakov. Takmer dve tretiny tvoria rómske deti. Väčšina z nich denne dochádza z približne tri kilometre vzdialenej osady v Ostrovanoch. Základnú školu tam zrušili ešte v bývalom režime.
V tom čase mala obec necelých 1 200 obyvateľov, z toho polovicu Rómov. Teraz žije v Ostrovanoch viac ako 1 900 ľudí, nerómov je necelých 600.
Práve rómske deti z Ostrovian spôsobujú vrásky na čele vedenia i učiteľov školy. Často absentujú, chodia na vyučovanie nepripravené, hladné, neumyté, nenosia si pomôcky, v prvom ročníku neovládajú slovenčinu, nepoznajú základné hygienické pravidlá.
Margita Dorková učí na škole 41 rokov. Rovných dvadsať sa venuje výlučne deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Bola pri tom, keď v Šarišských Michaľanoch zriadili prvú čisto rómsku triedu:
„Ukázalo sa, že je to správne riešenie v záujme detí. Môžeme sa im venovať individuálne, tempo sme prispôsobili ich možnostiam. Zlepšila sa dochádzka, menej ich prepadávalo, oveľa viac sa naučili.“
Informovaný (ne)súhlasPo príchode nového riaditeľa v Šarišských Michaľanoch dlhodobo sledujú žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tých najlepších, ktorí zvládajú učivo, chodia na vyučovanie pripravení, navrhnú zaradiť do bežných tried.
Pred tohtoročnými letnými prázdninami vybrali pätnásť rómskych detí, ktoré majú predpoklady integrovať sa.
„Urobili sme schôdzu rodičov v komunitnom centre v Ostrovanoch, aj individuálne sme sa s nimi bavili. Písomný súhlas na preradenie do zmiešanej triedy dali len štyria zákonní zástupcovia. Paradoxne, väčšina rómskych rodičov nesúhlasí, aby ich deti chodili do jednej triedy s bielymi,“ hovorí riaditeľ.
Proti násilnej integrácii je aj rómska asistentka Monika Duždová.
„Viac ako štyristo detí rôznej vzdelanostnej úrovne, s rôznymi predpokladmi, z rôzneho sociálneho prostredia sa nedá len tak zmixovať a rozdeliť. A keby aj, podľa akého kľúča, koľko detí zo sociálne znevýhodneného prostredia má byť v jednej triede? Pretože keď ich budú dve tretiny, učiteľ i zvyšok triedy sa bude musieť prispôsobiť práve im. Dnes je veľmi populárne hovoriť o inkluzívnom vzdelávaní. V školskom zákone nenájdete nič o inklúzii, nejestvuje žiadna metodika. Neviem, na akú spravodlivosť sa tento súd a tento štát hrá, keď samotní rodičia sú proti,“ argumentuje sympatická Rómka.
Olej do ohňaStarosta Šarišských Michalian Vincent Leššo sa dozvedel o rozhodnutí prvostupňového súdu z médií začiatkom tohto roka. Bývalá riaditeľka školy ho o spore neinformovala, aj keď je obec jej zriaďovateľom.
Na odvolacom konaní už bol ako zástupca vedľajšieho účastníka.
„Okrem riaditeľa školy som na pojednávaní žiadneho odborníka nevidel. Prečo súd nepožadoval odborné stanovisko krajského školského úradu, štátnej školskej inšpekcie, ministerstva školstva? Jednoducho dal zapravdu akejsi mimovládnej organizácii. Ale aký dopad bude mať jeho rozhodnutie na vzdelanostnú úroveň žiakov ho nezaujíma.“
Starosta trvá na tom, že v škole nikoho nediskriminujú, pretože nemajú rómske triedy, ale triedy s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.
„Kto nevidel, v akých podmienkach žijú, nepochopí. S takými deťmi sa mimoriadne ťažko pracuje. Zástupcom Poradne pre občianske a ľudské práva, ktorá školu zažalovala, som ponúkol v obci bezplatný týždenný pobyt s ubytovaním a so stravou. Odmietli.“
Starosta sa obáva, že násilná integrácia povedie k masovému odhlasovaniu nerómskych žiakov, prehĺbi aj tak napäté vzťahy medzi väčšinou a menšinou, čisto rómska škola zastaví rozvoj obce.
„Keď budeme prilievať olej do ohňa, o chvíľu budeme mať v parlamente stranu, ktorú si tam nikto neželá. Štve ma, že nikto nie je ochotný nahlas povedať – Cisár je nahý!“.
Starosta Vincent Leššo i riaditeľ školy Jaroslav Valaštiak netrpezlivo čakajú na doručenie rozsudku. Na jeho obsahu záleží, či škola podá voči rozhodnutiu Okresného a Krajského súdu v Prešove dovolanie na Najvyšší súd.
Deťom má pomôcť národný projektKOŠICE. Dvesto základných škôl z celého Slovenska, s výnimkou Bratislavského kraja, sa zapojilo do národného projektu Vzdelávaním pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít.
Podmienkou bol minimálne 20-percentný podiel detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z celkového počtu 45-tisíc žiakov až 22-tisíc žije v chudobe.
Cieľom projektu financovaného z Európskeho sociálneho fondu je zavádzať na školách celodenný výchovný systém, ktorý by mal pomôcť deťom integrovať sa.
Viac ako 2500 učiteľov vedúcich záujmových krúžkov má po vyučovaní na základe dohody o pracovnej činnosti viesť na školách záujmové útvary. Pomáhať im majú asistenti, ktorých môže každá škola zamestnať na dva roky. V projekte sú na ich mzdu vyčlenené peniaze.
Riaditeľov troch náhodne vybratých škôl sme sa opýtali, prečo sa do projektu prihlásili a čo od neho očakávajú?
Magdaléna Šafranová, ZŠ a MŠ Jarovnice: Keď sme sa do projektu prihlásili, myslela som si, že bude zameraný na vzdelávanie učiteľov. Mala som predstavu, že im to pomôže v nesmierne náročnej práci. Teraz viem, že ide o zavádzanie celodenného výchovného systému. Máme 320 žiakov, väčšina z 231 rómskych detí je zo sociálne znevýhodneného prostredia. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že sa radi zapájajú do aktivít záujmových útvarov, zostávajú v škole aj po vyučovaní, doslova sa tešia. Dúfam, že to pomôže skvalitniť ich prípravu a zvýšiť vzdelanostnú úroveň.
Ladislav Mikula, ZŠ Krásnohorské Podhradie: Toto je tretí projekt, do ktorého sme sa zapojili. A netajím, že okrem benefitov pre deti prináša osoh aj škole. Napríklad interaktívne tabule a moderné učebné pomôcky pomáhajú učiteľom deti viac motivovať a tým aj skvalitniť vzdelávanie. Tento projekt nám okrem iného umožnil rozšíriť ponuku záujmového vzdelávania. Prakticky sme zdvojnásobili vzdelávacie útvary o ďalšie voliteľné predmety, v rámci ktorých sa deti nenásilnou, hravou formou vzdelávajú, mohli sme zamestnať ďalších asistentov. Som optimistický pesimista. Po 27 rokoch praxe si uvedomujem, že keď sa výraznejšie nezmení sociálny status rodičov našich žiakov, podmienky v ktorých žijú, kým sa nezmení hodnotový rebríček, motivácia, zodpovednosť, keď nepribudnú pracovné príležitosti, ani od tohto projektu nemôžeme očakávať zásadné zmeny.
Bibiána Krajníková, ZŠ Nálepkovo: Vychádzali sme z demografie v našej obci. Máme 540 žiakov, z toho 426 rómskych. Časť z nich je priamo z obce, s nimi väčšie problémy nemáme. Horšie je to s deťmi, ktoré žijú v dvoch osadách s veľmi nízkou životnou úrovňou, do školy majú ďaleko, chodia väčšinou pešo. Boli by sme veľmi radi, keby sme dokázali zvýšiť úroveň vzdelávania práve tejto skupiny. Dúfame, že to pomôže obrusovať ostré hrany medzi komunitami, vytvárať prirodzené vzťahy vzájomnej tolerancie a rešpektu. Mám ale obavy, že za dva roky, kým projekt trvá, žiadne zázraky nedokážeme. Chce to systémové zmeny.
Mikuláš Jesenský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
