Len tento rok sa dokončila rekonštrukcia mnohých ciest v Prešovskom kraji po povodni v roku 2010. Štát konečne prichádza s komplexným plánom protipovodňových opatrení.
PREŠOV. Povodeň z roku 2010 na Slovensku napáchala škody za 480 miliónov eur a len v Prešovskom kraji to bolo 64 miliónov. V nedávnej minulosti však v kraji boli povodne, ktoré si vyžiadali aj ľudské obete (Jarovnice v okrese Sabinov na toku Svinka v roku 1998 – pozn. red.).
Najnižšie škody boli v roku 2003 (1,4 milióna eur), ale od roku 2003 do 2010 boli priemerné ročné škody vo výške 70,6 milióna eur.
Na pôde Krajského úradu životného prostredia (KÚŽP) v Prešove nový plán protipovodňovej ochrany do roku 2021 prezentovali zástupcovia rezortného ministerstva, vodohospodárov, hydromeorológov aj hygienikov.
„Rozobrali sme celý cyklus manažmentu povodňových rizík, od prevencie cez prípravu na zásahy počas povodní a účinnú reakciu na nebezpečenstvo až po odstraňovanie následkov,“ informoval nás prednosta KÚŽP Miroslav Benko. Inak povedané, vypracovali komplexné riešenie ochrany pred povodňami, aby v budúcnosti boli škody najnižšie.
Vypracujú záplavové mapy
V súvislosti s hodnotením povodňového rizika nám vedúca odboru kvality životného prostredia na KÚŽP Božena Jacko-Lysáková vysvetlila, že už zmapovali územia, kde sú najvýznamnejšie riziká.
Podľa nich sa vypracujú záplavové mapy, určia súradnice a tie si samosprávy zapracujú do svojich územných plánov. Ide tu o to, aby už ľudia nestavali domy v záplavových územiach a vyhli sa možným problémom. Zaujímalo nás, kto bude vypracovanie týchto máp financovať.
„Zodpovednosť za to budú mať vodohospodári, ale financovať to bude štát,“ uviedla Jacko-Lysáková.
Faktom však je, že nehnuteľnosti, ktoré už stoja v záplavových územiach, ostanú vystavené riziku a očakáva sa, že majitelia si budú svoj majetok chrániť sami tým, že si zabezpečia nadúvacie steny, tesnenia či iné zábrany.
Rizikové územia v kraji
V súčasnosti sú v Prešovskom kraji tieto najkritickejšie body:
V povodí Dunajca a Popradu ide o 27 obcí.
Ďalších 31 oblastí je na tokoch Rieka, Ľubica, Holumnický potok, Jakubianka, Šambronka a Hradlová.
V čiastkovom povodí Bodrogu ide o 102 obcí a 129 oblastí na tokoch Udava, Pčolinka, Cirocha, Ublianka, Ladomírka, Chotčianka, Sitnička, Oľka, Ondávka, Slatvinec, Kamenec, Šibská voda, Radomka, Lomnica, Topľa, Laborec.
V čiastkovom povodí Hornádu je to 11 obcí a 57 oblastí na tokoch Levočský potok, šebastovka, Torysa a Kučmanský potok.
ak
Zistili sme
Samosprávy plán posudzujú inak
Viacerí starostovia sa na plán pozerajú kriticky. Najmä tí, ktorí s valiacou sa vodou majú svoje osobné skúsenosti. Hovoria, že plán je v teoretickej rovine dobrý, ale oni sa v praxi stretávajú s množstvom problémov.
„Neviem, ako teraz môžeme nútiť ľudí k tomu, aby boli zodpovední za svoj majetok, keď ich pri územnom konaní ani kolaudácii nikto neupozornil, že sú v rizikovom území. Pritom, predovšetkým správcovia tokov prispievajú k riziku, keď sa o ne nestarajú. Nie sú vyregulované korytá, spevnené brehy, nečistia ich pravidelne, nie sú hrádze, rigoly. Stále tvrdia, že nemajú peniaze,“ myslí si starosta Hanisky Ján Pavúk (nez.).
V obci doteraz rieši problém ešte z čias povodne v rokoch 2004-2006. Veľká voda vtedy zaplavila domy v obci a ľudí museli evakuovať na člnoch. Vtedy obec rozhodla o postavení provizórnej hrádze na súkromnom pozemku. „Teraz sa s nami súdi majiteľ, chce úhradu nájomného vo výške 20-tisíc eur. Znášať to má obec,“ popísal ich skúsenosť Pavúk.
Podľa viacerých ďalších starostov by sa mal o ochranu majetku postarať predovšetkým štát a správcovia tokov.
ak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
